Výsledok hľadania pre slovo: charakter

charakteristický príd. ‹g› vyjadrujúci príznačný znak, črtu, charakter niekoho, niečoho, význačný, príznačný, typický: ch-á vlastnosť; ch-é konanie, gesto; chem. ch-é skupiny (atómov) ktoré udeľujú molekule typické vlastnosti odlišné od vlastností materského chlórovodíka; fot. ch-á krivka vyjadrujúca závislosť kontrastu od expozície; kozm. ch-á rýchlosť (rakety) ktorú by raketa dosiahla bez vplyvu gravitácie a odporu atmosféry a ktorá slúži ako veličina miery výkonnosti rakety;

charakteristicky prísl.

charakteristika -y ž. ‹g› vytýčenie podstatných, príznačných vlastností javu, predmetu, osoby: podať ch-u posledných udalostí; ch. doby; ch. diela; ch. kandidátov na poslancov; mat. ch. logaritmu celistvá časť (pred desatinnou čiarkou) dekadického logaritmu; tech. grafické vyjadrenie závislosti medzi niektorými zo základných veličín, ktoré charakterizujú vlastnosti materiálu, strojového zariadenia a pod.

charakterizácia -ie ž. ‹g› podanie, podávanie charakteristiky niekoho al. niečoho: ch. postáv drámy; jazyková ch. prostredia;

charakterizačný príd.: ch-é prostriedky;

charakterizačne prísl.

charakter -u m. ‹g›

1. súhrn relatívne stálych vlastností osobnosti prejavujúci sa v jej činoch, psychických stavoch, spôsobe myslenia i v osobitostiach citového života, povaha: mužný, pevný, osobitý ch.; človek neurčitého ch-u

2. čestná, poctivá povaha: mať, nemať ch.

3. súhrn podstatných, príznačných vlastností, ráz, povaha: ch. pôdy, krajiny; ch. diela

4. div. vyhranený povahový typ postáv v divadelných hrách: hrať ch-y;

charakterový príd.: ch-é vlastnosti; – div. ch-á dráma orientovaná na vývoj charakternej postavy;

charakterovo, charakterove prísl.: ch. pevný

charakterný príd. ‹g›

1. majúci pevnú, poctivú, vyhranenú povahu, charakter; svedčiaci o tom: ch. človek čestný, poctivý; ch-é konanie

2. div. predstavujúci vyhranené povahové typy postáv, charaktery: ch. herec; ch-á rola;

charakterne prísl.: ch. konať;

charakternosť -ti ž.

charakterovýcharakter

bezcharakterný príd. ‹sl + g› nemajúci pevný charakter; svedčiaci o tom; bezzásadový, nečestný: bezcharakterný človek; bezcharakterný čin;

<<< bezcharakternosť bezcharakterne >>>
 

Posledné hľadané

mezanín
excedentný
fundus
vivaristika
crawl
rekurzívne
buffonáda
epoleta
zoocíd
komótnosť

Najhľadanejšie

validný
kognitivny
interagovať
inkluzívny
indoktrinácia
patrocínium
škálovanie
behaviorálny
explicitný
zakomplexovaný