Výsledok hľadania pre slovo: dekrét
dekrétny → dekrét
dekrétovať nedok. i dok. ‹l›
1. (čo) nariaďovať, nariadiť, ustanovovať, ustanoviť dekrétom, výnosom zvrchovanej moci: dekrétovať reformy
2. často pejor. (len z úradnej moci) prikazovať, prikázať: treba presviedčať, nielen dekrétovať
3. zastar. (čo, koho) autoritatívne vyhlasovať, vyhlásiť (za platné, za správne)
dekrét -u m. ‹l›
1. ustanovenie, rozhodnutie zvyčajne vrcholného štátneho orgánu a obyčajne zákonodarnej povahy; listina o takom právnom akte: Benešove dekréty; hist. D. kutnohorský
2. výmer oznamujúci úradné rozhodnutie: dostať dekrét na byt; ustanovovací dekrét;
dekrétny príd.
nadekrétovať dok. (čo) ‹sl + l›
1. ustanoviť, nariadiť dekrétom, výnosom
2. pejor. prikázať, nariadiť všeobecne: umenie nemožno nadekrétovať
<<< dekrescencia dekurzívny >>>