Výsledok hľadania pre slovo: dialektik
dialektika -y ž. ‹g› filoz.
1. (pôvodne) umenie viesť polemiku, zisťovať pravdu odhaľovaním rozporov v reči odporcu
2. (v scholastike) formálna logika
3. (u Hegla) učenie o vývoji ducha a myslení v troch stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako plynulé zjednocovanie protikladov; materialistická dialektika materialistická aplikácia Heglovho učenia na vývoj prírody, ľudskej spoločnosti a poznania;
dialektický2 príd.: dialektický vývoj; dialektický materializmus svetový názor marxistickej filozofie; cirk. dialektická teológia teologický smer po 1. svetovej vojne zakladajúci sa na téze o absolútnej nadprirodzenosti Boha, ktorú človek nijako nemôže pochopiť;
dialekticky2 prísl.
dialektik -a m. (dialektička -y ž.) ‹g›
1. človek schopný diskutovať, logicky pohotový rečník, debatér, polemik: obratný dialektik
2. stúpenec, zástanca dialektiky: grécki dialektikci
<<< severofuťiensky dialekt dialektizmus >>>