Výsledok hľadania pre slovo: dikčný
dikcia -ie ž. ‹l› odb.
1. osobitý spôsob výslovnosti: starostlivá, nedbanlivá dikcia
2. osobitý spôsob vyjadrovania, súbor výrazových prostriedkov jednotlivca al. nejakej skupiny ľudí: kukučínovská, žurnalistická dikcia; práv. zákonná dikcia spôsob zákonného vyjadrenia;
dikčný príd.
indikcia -ie ž. ‹l›
1. cirk. oznámenie, ohlásenie
2. (pri starorím. datovaní) číslo označujúce poradie niektorého roka v pätnásťročných cykloch;
indikčný príd.: indikčný cyklus
jurisdikcia -ie ž. ‹l› práv.
1. úradná právomoc, najmä súdna
2. príslušnosť tejto právomoci, jej rozsah a obvod, súdna príslušnosť
3. cirk. práv. cirkevná právomoc prislúchajúca duchovným osobám v spojení s ich úradom al. im osobne prepožičaná;
jurisdikčný príd.
kontradikcia -ie ž. ‹l› log.
1. protirečenie, spor, tvrdenie, ktoré to isté tvrdí aj popiera
2. tvrdenie, ktorého nepravdivosť možno dokázať s použitím čistej logiky;
kontradikčný, kontradiktorický, kontradiktórny príd.: kontradikčný, kontradiktorický, kontradiktórné znenie; log. kontradikčný, kontradiktorický, kontradiktórncké tvrdenie (súdy) dve tvrdenia, z ktorých jedno musí platiť a druhé neplatiť; kontradikčný, kontradiktorický, kontradiktórncké pojmy dva pojmy v takom vzájomnom pomere, že z objektov, ktorým možno tieto pojmy zmysluplne prisudzovať, každý pod jeden z týchto pojmov patrí a pod druhý nepatrí; práv. kontradikčný, kontradiktorický, kontradiktórné konanie sporné;
kontradikčne, kontradiktoricky, kontradiktórne prísl.;
kontradikčnosť, kontradiktórnosť -ti ž.
predikcia -ie ž. ‹l› odb. odhad budúcich hodnôt skutočného priebehu; (vedecké) predvídanie, predpovedanie, predpoveď, predpoklad;
<<< dihybrid predikčný >>>