Výsledok hľadania pre slovo: etno
etnocentrizmus -mu m. ‹g + l› (v politike, kultúre, ekonómii) chápanie založené na etnickej stránke, na národnej špecifickosti a pod.;
etnocentrický príd.
etnogenéza -y ž. ‹g› etnogr. proces vzniku a formovania etnických skupín a ich vývoj od najjednoduchších rodových a kmeňových štruktúr až po vytvorenie národností a národov;
etnogenetický príd.
etnogeografia -ie ž. ‹g› náuka zaoberajúca sa štúdiom zemepisného rozšírenia národov a iných etnických a etnografických skupín v minulosti i v súčasnosti
etno- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom národ, národný, národnosť, národnostný, etnický, ľudový
etno1 -a m. ‹g› hudba, tanec a pod. vlastná určitému národu, etniku: mať v obľube etno; počúvať etno; vydávať etno;
etno2 príd. (neskl.) ‹g› majúci etnický pôvod: etno hudba; etno tanec
etnografia -ie ž. ‹g› historická veda zaoberajúca sa hmotnou a duchovnou ľudovou kultúrou národov, národností, etnických skupín a pod.
etnolingvistika -y ž. ‹g + l› vedný odbor zaoberajúci sa vzťahom jazyka a kultúry, úlohou jazyka v živote sociálnej skupiny, v medzietnických vzťahoch a pod., antropologická lingvistika
etnometodológia -ie ž. ‹g› netradičná sociológia zdôrazňujúca význam praktických každodenných činností
etnomuzikológia -ie ž. ‹g› hudobnovedná disciplína zaoberajúca sa zbieraním, popisom, triedením a výkladom hudobného folklóru
etnosociológia -ie ž. ‹g + l› odbor etnológie zaoberajúci sa kauzálnymi vzťahmi sociálnych javov v etnických skupinách
etnológia -ie ž. ‹g› veda o človeku (v najširšom zmysle) zaoberajúca sa štúdiom kultúrnych javov a problémami teórie kultúry, v minulosti chápaná ako cudzokrajná etnografia
etnonymizácia -ie ž. ‹g› lingv. prechod apelatívneho slova al. slovného spojenia al. vlastného mena neoznačujúceho národ medzi etnonymum (napr. Nemec > nemý s ktorým sa nedá dorozumieť)
etnografický príd. k etnografia, k etnograf: etnografický výskum; etnografické múzeum;
etnograficky prísl.
diskrétny príd. ‹f < l›
1. šetrný, ohľaduplný, taktný, zdržanlivý (op. indiskrétny): diskrétne konanie; diskrétne prostredie nenápadné; diskrétna vec háklivá, chúlostivá
2. zachovávajúci zverené informácie al. vedomosti o niečom v tajnosti: diskrétny človek ktorý vie o niečom mlčať, mlčanlivý
<<< egocentrizmus diskrétne >>>