Výsledok hľadania pre slovo: fajn
fajnovka -y ž. expr. pejor. človek prehnane jemný, prieberčivý, chúlostivý a pod.
fajnový príd. ‹n < f› hovor.
1. kvalitný, jemný, dobrý, fajn1: fajnová látka, práca
2. pejor. príliš jemný, uhladený: fajnový človek;
fajnovo prísl.;
fajnovosť -ti ž.
fajnšmeker -kra m. ‹n› hovor. milovník vyberaných vecí (z hľadiska chuti, vkusu)
fajn1 neskl. príd. ‹n < f› hovor. príjemný, dobrý, pekný, fajnový 1;
fajn2 prísl. hovor. príjemne, dobre, pekne: je mi fajn
<<< fajé fakír >>>