Výsledok hľadania pre slovo: fajnovosť

fajnový príd. ‹n < f› hovor.

1. kvalitný, jemný, dobrý, fajn1: fajnová látka, práca

2. pejor. príliš jemný, uhladený: fajnový človek;

fajnovo prísl.;

fajnovosť -ti ž.

<<< fajnovka fajnšmeker >>>
 

Posledné hľadané

pelvilitotómia
bufalobilka
olivrejovaný
akvanautika
komparzista
kategorickosť
alterovať
altajské jazyky
katepsín
kategoriálne

Najhľadanejšie

anómia
bakarat
behaviorálny
inkluzivny
Validny
Interagovať
indoktrinácia
kognitívny
akvanautika
kompulzívny