Výsledok hľadania pre slovo: fajnovosť

fajnový príd. ‹n < f› hovor.

1. kvalitný, jemný, dobrý, fajn1: fajnová látka, práca

2. pejor. príliš jemný, uhladený: fajnový človek;

fajnovo prísl.;

fajnovosť -ti ž.

<<< fajnovka fajnšmeker >>>
 

Posledné hľadané

myospazmus
apologetickosť
majordómsky
novátorstvo
ave, Mária
zygomorfia
judášsky
mineralóg
skepticizmus
hypocykloidný

Najhľadanejšie

explicitne
kognitívny
Inkluzívny
Interagovať
kompulzívny
apanáž
Validny
kontraproduktívne
Koherentny
kontumačne