Výsledok hľadania pre slovo: granát
granátit -u m. geol. metamorfovaná hornina zložená prevažne z granátu1, granátovec
granátnik -a m. ‹t› hist. voj. príslušník pešieho vojska v 17. – 18. stor. vycvičený vrhať ručné granáty; neskôr príslušník elitnej časti vojsk;
granátnický príd.
granátomet -u m. ‹t + sl› pechotná zbraň umožňujúca strieľať ručné granáty na väčšiu vzdialenosť ako obyčajným vrhom
granátovec -vca m. geol. granátit
granátovník -a m. ‹l› záhr. ker al. strom rodu Punica s koralovočervenými kvetmi dozrievajúcimi v bobule, tzv. granátové jablká;
granátovníkový príd.
granát1 -u m. ‹t› druh munície vyplnený výbušninou, ktorá po iniciácii roztrhá obal a črepiny s tlakovou vlnou ničia cieľ: ručné, delostrelecké granáty; hod granátom branná disciplína, pri ktorej sa používajú atrapy tejto munície;
granátový1 príd.
granát2 -u m. ‹l› miner. kockový nerast, podvojný kremičitan rôznych prvkov, z nich niektoré druhy sa brúsia a používajú ako kamene do šperkov: český granát ohnivočervený druh, pyrop
granátový1 → granát1
granátový2 príd. ku granát2
1. týkajúci sa granátu: granátové ložiská
2. ozdobený granátmi, vyrobený z nich: granátový šperk, náramok
granátový3 príd. ‹l› majúci koralovočervenú farbu ako plod granátovníka: sklár. granátové sklo; záhr. granátové jablko plod granátovníka; výtv. granátový vzor ornamentálny motív granátového jablka na renesančných a barokových tkaninách;
granátovo prísl.
granatier [-ť-] -a m. ‹t› zastar. granátnik;
granatiersky príd.: granatiersky pochod, kuch. varené zemiaky s cestovinou zohriate na praženej cibuľke a ochutené mletou červenou paprikou
<<< pologramotný grandseigneur >>>