Výsledok hľadania pre slovo: hala
halácia -ie ž. ‹g›
1. fot. vznik svetelných kruhov na fotografiách na silno osvetlených miestach (napr. pri svetelnom zdroji)
2. oznam. tech. nežiaduce prežarovanie svetla v obrazovkách, znižujúce kontrast obrazu;
halačný príd.
halali1 neskl. s. ‹f› slávnostné poľovnícke fanfáry pri zakončení poľovačky pri výrade ako posledná pocta ulovenej zveri, v minulosti aj pri ukončení honu, durenia
halali2 cit. signál v telefóne, ktorý sa ozve pri nefunkčnosti volaného čísla: v telefóne zaznelo halali
halapartňa -ne ž. ‹n› hist. voj. stredoveká bodná a sečná kopijovitá zbraň v podobe ťažkej sekery s hrotom a hákom; neskôr zbraň a odznak hlásnikov; dekoračná zbraň palácových stráží, napr. aj pápežskej gardy
haláslé, orig. halászlé neskl. s. ‹maď› kuch. typická maď. rybacia polievka, silno korenená, s rajčiakmi, paprikou a cibuľou
hala -y ž. ‹n›
1. veľký krytý jednopodlažný priestor rôzneho určenia so stropom s veľkým rozpätím: továrenská hala; montážna hala; (krytá) športová hala; hala tržnice; archit. viacloďový chrámový priestor s rovnakou výškou všetkých lodí, sieň
2. vstupná al. oddychová miestnosť väčších verejných budov, dvorana, vestibul: hotelová, staničná hala
3. ústredná miestnosť vo vile; väčšia (obytná) predsieň v byte;
halový1 príd.: šport. halové preteky (v atletike) konané v (športovej) hale; halový futbal variant futbalu s pravidlami upravenými pre hru v hale
achalázia -ie ž. ‹g› lek. porucha pohybov s následným zväčšením steny a rozšírením trubicovitých orgánov (napr. pažeráka)
antihalačný príd. ‹g› tech. odstraňujúci nežiaducu haláciu
chalát -u m. ‹r < tur < arab› dlhý voľný plášť u niektorých vých. národov
chalazión -u m. ‹g› lek. hnisavý zápal žľazy v očnom viečku, tzv. jačmeň
dermochalázia -ie ž. ‹g› lek. nadmerné uvoľnenie kože, previsnutá vrásčitá koža
exhalácia -ie ž. ‹l›
1. geol. výrony plynov a pár vyvolané sopečnou činnosťou
<<< chaláza exhalačný >>>