Výsledok hľadania pre slovo: intelekt
intelektuál -a m. (intelektuálka -y ž.) príslušník inteligencie, duševne tvorivo pracujúci človek, vzdelanec so samostatným názorom na základné otázky filozofie, umenia, politiky, náboženstva a pod; niekedy pejor. človek jalovo teoretizujúci;
intelektuálsky1 príd.: intelektuálsky typ;
intelektuálsky2 prísl.;
intelektuálstvo -a s. súhrn vlastností intelektuálov
intelektuálčina -y ž. pejor. konanie, vlastnosti intelektuálov odtrhnuté od života, jalové teoretizovanie, intelektuálstvo
intelektualista -u m. (intelektualistka -y ž.) kniž. kto zdôrazňuje rozumové prvky; stúpenec intelektualizmu
intelektualistický príd. kniž. k intelektualizmus, k intelektualista, rozumový, intelektuálny;
intelektualisticky prísl.
intelektualizácia -ie ž. ‹l› kniž. intelektualizovanie: lingv. intelektualizácia jazyka uplatňovanie takých jazykových prostriedkov, ktoré slúžia na presnejšie vyjadrenie zložitejších myšlienkových vzťahov, potrebám vyšších foriem kultúrneho života a pod., racionalizácia jazyka;
intelektualizačný príd.: intelektualizačné tendencie
intelekt -u m. ‹l› schopnosť myslenia, racionálneho poznania, rozum
intelektuálka → intelektuál
intelektuálny príd. k intelekt, k intelektuál, rozumový: intelektuálny typ;
intelektuálne prísl.;
intelektuálnosť -ti ž.
intelektuálsky1 → intelektuál
intelektualizmus -mu m. ‹l› kniž. zdôrazňovanie rozumovej činnosti, intelektu proti citu, vôli, vo filozofii v teórii poznania proti zmyslom, v etike proti vôli citu (v opozícii voči voluntarizmu), v pedagogike preferencia rozumovej výchovy pred citovou výchovou
intelektuálsky2 → intelektuál
intelektuálstvo → intelektuál
<<< reintegrovať inteligencia >>>