Výsledok hľadania pre slovo: kancela
kancelár -a m. ‹l› hist., polit. (v ranom stredoveku) vysoko postavený cirkevný hodnostár, (v stredoveku a v niektorých štátoch dodnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie (kráľovskej, prezidentskej, univerzitnej a i.); (predtým v Nemecku, v Rakúsku) ministerský predseda: ríšsky kancelár; spolkový kancelár; lord kancelár titul vysokého brit. ministra financií;
kancelársky1 príd.
kancelareska -y ž. ‹t› kaligraficky písané renesančné písmo s úzkym obrazom a zahnutými driekmi pri písmenách malej abecedy
kancelária -ie ž. ‹l›
1. miestnosť, pracovňa úradu; úradovňa; úrad; pren. zamestnanci úradu; súčasť názvu niektorých úradov: K. prezidenta republiky
2. súčasť názvov rozličných organizácií, podnikov: cestovná kancelária; Slovenská tlačová kancelária;
kancelársky2 príd.: kancelárske poznámky; kancelársky úradník; kancelársky jazyk ťažkopádne formulovaný; kancelársky papier (predtým) bezdrevný písací; kancelársky formát (papiera) (predtým) 34 × 42 cm
kancela -y ž. ‹l› archit. železná mreža oddeľujúca oltárny priestor v starokresťanských bazilikách
kancelárstvo -a s. ‹l›
1. kancelársky úrad
2. budova kancelárskeho úradu
arcikancelár -a m. ‹stredl + l› hist. titul úradníka stojaceho na čele cisárskej kancelárie v stredovekej rímskej ríši al. kráľovskej kancelárie vo Francúzsku
vicekancelár -a m. ‹l› zástupca kancelára
<<< fotocela kancer >>>