Výsledok hľadania pre slovo: titul
titulárny príd. ‹l› kniž. a odb. majúci hodnosť iba podľa mena, podľa titulu, v súlade s titulom, čestný: titulárny biskup svätiaci, pomocný, auxiliárny
titulár1 -a mn. N -i m. ‹l› dipl. vedúci úradník zastupiteľského úradu (napr. veľvyslanec)
titulár2 -u mn. N -y m. ‹l› hist. knižný súpis titulov rozličných stavov; kancelárska pomôcka ustálených obratov na adresy osobám a inštitúciám
titulok -lku m. ‹l›
1. názov, nadpis, titul 2: palcové tituloky novín; polygr. nadpisový riadok al. vstupný text v knihách, časopisoch, novinách a pod.
2. film. písaný text na filme: úvodné, dialógové titulok;
titulkový príd.: polygr. titulkové písmo; – film. titulkový stroj na dodatočné doplnenie filmovej kópie dialógovými titulkami
titulový → titul
titul -u m. ‹l›
1. vyjadrenie hodnosti (stavovskej, akademickej, vojenskej a pod.): úradný, služobný, doktorský titul; stretnutie o titul majstra ligy; osloviť niekoho plným titulom
2. názov (knihy a jej častí, článkov a pod.), nadpis: titul knihy, hry; zastar. (o texte právneho obsahu) oddiel označovaný číslicami, odsek; polygr. (v nakladateľskej praxi) neperiodická publikácia
3. dôvod: hovor. z akého titulu rozhoduje?; práv. (predtým) právny nárok, dôvod; obch. platobný titul
4. cirk. práv. hmotné zabezpečenie kandidáta na kňazstvo, bez ktorého nemôže byť vysvätený;
titulový príd.: titulové skratky;
z titulu predl. s G kniž. vyjadrujúca (právny) dôvod, na základe: rozhodol z t-u funkcie vedúceho
titulus -lu m. ‹l› výtv. (vo včasnom stredoveku) legenda k vyobrazeniu
patitul -u m. ‹sl + l› polygr. názov knihy umiestnený na nepárnej strane pred titulom, bez uvedenia autora
pleno titulo [plénó -ló] ‹l: „plným titulom“› (v adresách listov) zastupuje titul al. oslovenie, pleno titulo t., P. T.
fototitulkový príd. ‹g + l› fot. fototitulkový prístroj premietací prístroj určený na zhotovovanie titulkov
intitulácia -ie ž. ‹l› hist. časť protokolu stredovekej listiny obsahujúca meno a tituly jej vydavateľa
<<< predtitulný podtitulok >>>