Výsledok hľadania pre slovo: karbid
karbidácia -ie ž. chem., hut. získavanie karbidu zahrievaním kovu al. oxidu kovov s uhlíkom bez prístupu vzduchu al. v ochrannej atmosfére: karbidácia kovových práškov
karbidka -y ž. ‹l› hovor. karbidová lampa
karbid -u m. ‹l›
1. chem. zlúčenina uhlíka s kovmi používaná na výrobu brúsnych hmôt, žiaruvzdorných materiálov a pod.: karbid vápnika surovina na výrobu acetylénu; karbid kremíka zlúčenina uhlíka s kremíkom, tvrdý brúsny materiál, karborundum; karbid železa dôležitá štruktúrna zložka ocele
2. tech. spekané karbidy výrobky vzniknuté slinovaním veľmi tvrdých kovových karbidov s ľahšie sa taviacim kovom, používané na rezné al. lisovacie nástroje;
karbidický príd. tech.: karbidická troska účinná dezoxidačná a desulfuračná troska v zásaditých oblúkových elektrických peciach;
karbidový príd. ban.: karbidová lampa prenosné banské svietidlo, v ktorom sa acetylén vyvíja odkvapkávaním vody na karbid vápnika
kalciumkarbid -u m. ‹l› chem. východisková surovina pri výrobe acetylénu, karbid vápnika
silíciumkarbid -u m. ‹l› tech. technický karbid kremičitý sivomodrej farby, používaný na výrobu brúsiacich nástrojov (známy pod obchodným názvom karborundum)
<<< karavela karbofer >>>