Výsledok hľadania pre slovo: kino
kinoamatér -a m. ‹g + f› amatér zaoberajúci sa natáčaním al. premietaním filmov
kinoaparát -u m. ‹g + l› kinematografický prístroj
kinoautomat -u m. ‹g› technické zariadenie na premietanie filmov umožňujúce divákovi zvoliť si (za vedenia moderátora) v určitých situáciách variant príbehu; predstavenie používajúce toto zariadenie
kino- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom kino1, film, filmový
kino1 -a s. ‹n < f < g› kultúrne zariadenie al. otvorený priestor, v ktorom sa konajú verejné filmové predstavenia: širokouhlé kino; prírodné (letné) kino; premiérové kino
kino2 -a s. ‹mande› poľn. čierna al. červená živica získavaná narezávaním kôry kmeňa niektorých tropických drevín, používaná v lekárstve, garbiarstve a parfumérii
kinocília -ie ž. ‹g + l› bot. obyč. mn. riasinky slúžiace na pohyb bunky al. na vírenie prostredia okolo nej, pohyblivé riasinky
kinogram -u m. ‹g›
1. film., fot. séria (športových, vedeckých a i.) snímok toho istého objektu exponovaných krátko za sebou, umožňujúcich zachytiť jednotlivé fázy pohybu, okom nepostrehnuteľné
2. ekon. pôdorysný diagram pohybov (chôdze a pod.) pracovníka na pracovisku slúžiaci na zlepšenie organizácie práce
kinoplazma -y ž. ‹g› biol. špecifická kinetická al. funkčná protoplazmatická substancia bunky
kinoobjektív -u m. ‹g + l› fot. objektív premietacieho kinematografického prístroja
kinooperatér -a m. (kinooperatérka -y ž.) ‹g + f› premietač (filmov);
kinooperatérsky príd.
kinopanoráma -y ž. ‹g› film. filmová technika s veľkým oblúkovým plátnom
kinoreklama -y ž. ‹g + f› reklama premietaná obyč. pred začiatkom predstavenia alebo počas jeho prestávok
kinoromán -u m. ‹g + f› lit. pôvodne názov pre filmové seriály, neskôr román písaný pre sfilmovanie
cukina -y ž. ‹t› záhr. cuketa;
cukinový príd.: cukinový koláč
artkino -a s. ‹l + g› kino filmového umenia: prevádzkovať sieť artkín
<<< artkino kinoamatér >>>