Výsledok hľadania pre slovo: klíma
klimazonálny príd. ‹g› poľn. klimazonálne typy pôdy závislé od klímy
klíma -y ž. ‹g›
1. meteor., ekol. dlhodobý režim počasia podmienený energetickou bilanciou Zeme, atmosférickou cirkuláciou, charakterom povrchu Zeme s ľudskými zásahmi, podnebie: horská, vnútrozemská klíma; poľn. pôdna klíma
2. publ. pomery, situácia, prostredie: zlepšenie klímy na pracovisku;
klimatický príd.: klimatické pomery oblasti; klimatické kúpele využívajúce vhodné podnebie; poľn. klimatická klasifikácia pôd spôsob triedenia pôd podľa priebehu pôdotvorných procesov charakterizovaných typickými pôdnymi horizontmi; meteor. klimatický normál určitá charakteristická hodnota meteorologickej veličiny na danom mieste a v danom čase;
klimaticky prísl.
klimaktérium -ia s. ‹l < g› lek. obdobie vyhasínania menštruačného cyklu s príznakmi vegetatívnonervovej a metabolickej nerovnováhy u ženy vo veku okolo 50 rokov, prechod;
klimakterický príd.: klimakterické ťažkosti; lek. klimakterický syndróm
klimatizácia -ie ž. ‹g› tech. úprava ovzdušia v uzavretom priestore na žiadanú teplotu, vlhkosť, prípadne stálu čistotu, air condition; zariadenie na túto úpravu: klimatizácia lietadla, koľajových vozidiel; polygr. klimatizácia papiera tepelná a vlhkostná úprava hárkového papiera pred tlačením v tlačiarňach, kondicionovanie 1;
klimatizačný príd.: tech. klimatizačné zariadenie; klimatizačné jednotky malé samostatné zariadenia vybavené všetkými potrebnými prvkami vrátane automatickej regulácie; klimatizačný systém kozmickej lode; eltech. klimatizačná komora zariadenie slúžiace na skúšky odolnosti materiálov; zariadenie proti vplyvom tropických prostredí
klimatológia -ie ž. ‹g› náuka o podnebí (klíme) študujúca dlhodobé aspekty a celkové účinky meteorologických procesov prebiehajúcich na Zemi
klimatyp -u m. ‹g› bot. rastlinný typ (ustálená forma), ktorý vznikol prírodným výberom, hlavne pôsobením klimatických podmienok
klimax -u m. ‹g›
1. lit. rečnícka figúra tvorená radom výrazov al. slovných spojení blízkeho významu vyjadrujúcich jeho postupné stupňovanie, zosilňovanie (op. antiklimax)
2. ekol. vrcholové štádium sledu po sebe nasledujúcich rastlinných spoločenstiev v príslušnej biocenóze; vrcholová fáza vývoja organizmu al. zmnoženia populácie
3. lek. klimaktérium;
klimaxový príd.: bot. klimaxové spoločenstvo; klimaxové pôdy klimatogénny pôdny typ; biol. klimaxové štádium vrcholová fáza zmnoženia populácie; konečné štádium sukcesie rastlinného spoločenstva s príslušnou biocenózou, keď je spoločenstvo vyvážené a svojou štruktúrou a funkciou je v dynamickej rovnováhe s abiotickým prostredím
klimatotechnológia -ie ž. ‹g› tech. odbor zaoberajúci sa pôsobením klímy na výrobky (najmä elektrické), ich klimatickou odolnosťou a ich ochranou v sťažených klimatických podmienkach
aeroklimatológia -ie ž. ‹g› meteor. klimatológia voľnej atmosféry
agroklimatológia -ie ž. ‹g› klimatológia aplikovaná v poľnohospodárstve, v rastlinnej i živočíšnej výrobe;
<<< azonálny agroklimatologický >>>