Výsledok hľadania pre slovo: korela
korelatívny príd. ‹l› odb. ktorý je vo vzťahu s niečím, navzájom niečomu zodpovedajúci, súvzťažný: biol. korelatívny rast vzájomne vyrovnaný; lingv. korelatívny spájací výraz súvzťažný (napr. ten, kto); korelatívny protiklad (napr. znelosť – neznelosť);
korelatívne prísl.;
korelatívnosť -ti ž.
korelácia -ie ž. ‹l›
1. kniž. a odb. vzájomná závislosť, súvzťažnosť: korelácia javov; mat. štatistická al. pravdepodobnostná závislosť, vzťah dvoch al. viacerých javov, veličín: korelácia štatistických radov projektívne zobrazenie roviny na rovinu, v ktorom bodom zodpovedajú priamky a priamkam body; biol. vzájomné vzťahy medzi jednotlivými orgánmi, pletivami a bunkami viacbunkových organizmov, ktoré regulujú rast a utváranie tela rastlín al. živočíchov: bot. korelácia pukov a listov; geol. korelácia sedimentov; lingv. závislosť dvoch obyčajne protikladných jednotiek, napr. dvoch spoluhláskových foném, z ktorých jedna je príznaková (znelá spoluhláska b) a druhá bezpríznaková (neznelá spoluhláska p)
2. hud. spôsob spektrálnej zmeny tónov v korelátore;
korelačný príd.: korelačná závislosť; mat. korelačný koeficient miera závislosti medzi dvoma náhodnými veličinami; lingv. vymedzený vzájomným vzťahom, koreláciou
korelát -u m. odb. súvzťažný pojem, ktorý je vo vzájomnom vzťahu (korelácii) k inému pojmu, náprotivok, pendant;
korelátny príd. zried.: korelátny pojem korelatívny
korela -y ž. ‹austr› zool. sivý papagáj rodu Nymphicus so žltým chocholom a červenou lícovou škvrnou, žijúci v austr. stepiach, u nás často chovaný v klietkach
korelátor -a m. ‹l› výp. tech. jednoúčelový počítač určený na zisťovanie korelačných vzťahov
autokorelácia -ie ž. ‹g + l› odb. korelácia medzi členmi toho istého radu pozorovania
<<< elatívny autokracia >>>