Výsledok hľadania pre slovo: kritický
kritický1 príd. ku kritika, ku kritik: kritické hodnotenie; kritický človek triezvo uvažujúci, súdny; odb. kritické vydanie diela prihliadajúce na všetky varianty textu v rozličných rukopisoch a podávajúce text podľa možnosti najbližšie k pôvodnému zneniu; kritický aparát súbor poznámok ku kriticky vydávanému textu (s odkazmi na textové varianty, na vývoj textu, upozornenia na chyby v predlohe a pod.); lit. kritický realizmus (v 2. pol. 19. stor.) smer stavajúci do popredia človeka v jeho konkrétnej podobe, vývoji, vzťahu k spoločnosti, zobrazujúci jej rozpory; sociol. kritická sociológia stavajúca sa proti empirickej sociológii a pozitivizmu;
kriticky1 prísl.;
kritickosť1 -ti ž. triezva súdnosť, kriticizmus 1
kritický2 príd. ku kríza
1. rozhodujúci, rozhodný: fyz. kritický stav pri ktorom má látka rovnaký objem v plynnej aj kvapalnej fáze; kritický tlak potrebný na dosiahnutie kritického stavu; kritický bod koncový bod krivky rovnovážnych stavov vo fázovom diagrame; kritické konštanty; fyz., tech. kritická rýchlosť podstatná pre vznik al. priebeh určitého javu: kritická rýchlosť plynov a pár; kritická rýchlosť ochladzovania; kritická teplota najvyššia teplota plynu, pri ktorej môže látka existovať v kvapalnom stave; teplota, pri ktorej dochádza k štrukturálnemu fázovému prechodu v kryštáli; tech. kritické otáčky otáčky hriadeľa, pri ktorých vzniká nežiaduci rezonančný jav s vlastnými kmitmi (kmitaním) hriadeľa, takže môže dôjsť aj k poruche; jad. fyz. kritická hmotnosť; kritické množstvo minimálne množstvo štiepneho materiálu nevyhnutné na udržanie reťazovej štiepnej reakcie; ban. kritická hĺbka udávajúca zmenu fyzikálnych a mechanických vlastností hornín; poľn. kritický obsah vody v pôde; odb. kritický detail geometrický útvar rozhodný pre posúdenie zrakovej náročnosti uskutočňovanej práce; šport. kritický bod lyžiarskeho mostíka červeno vyznačené miesto na okraji dráhy doskočiska, pri ktorého prekročení sa väčšinou prerušia preteky a zníži sa nájazd
2. osudný, ťažký, krízový: kritická situácia; jeho stav bol kritický;
kriticky2 prísl.;
kritickosť2 -ti ž.: jad. fyz. kritickosť reaktora charakteristika jadrového reaktora určujúca jeho správanie v čase
diakritický príd. ‹g› rozlišovací, rozoznávací: lingv. diakritické znamienka čiarky, bodky, kolieska a pod. nad písmenami al. pod nimi slúžiace na rozlíšenie rozličnej platnosti toho istého písmena; diakritický pravopis používajúci také znamienka
autokritický príd. ‹g› sebakritický;
autokriticky prísl.;
autokritickosť -ti ž.
sebakritika -y ž. ‹sl + g› kritika seba samého, vlastná kritika, autokritika: urobiť sebakritiku;
sebakritický príd. autokritický; sebakritický postoj, prejav;
sebakriticky prísl.: sebakriticky priznať nedostatky;
sebakritickosť -ti ž.
hyperkritický príd. ‹g› neprimerane kritický: hyperkritické stanovisko; hyperkritická skepsa
literárnokritický príd. ‹l + g› týkajúci sa literárnej kritiky
metakritika -y ž. ‹g› odb. kritika kritiky;
metakritický príd.
<<< autokritickosť nekritický >>>