Výsledok hľadania pre slovo: kultúra
kultúra -y ž. ‹l›
1. súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytvorených a vytváraných ľudstvom v celej jeho histórii: duchovná kultúra súbor výsledkov činnosti ľudskej spoločnosti v oblasti vedy, umenia a spoločenského života v určitom historickom období; materiálna kultúra súbor materiálnych hodnôt ľudskej spoločnosti vytvorený najmä výrobnou činnosťou, skúsenosťami, nástrojmi, technikou; archeol. súhrn všetkých nálezov z určitej doby a z určitého prostredia, ktoré sú svedectvom zhodného vývoja: minojská kultúra; lingv. jazyková kultúra všestranná starostlivosť o spisovný jazyk, najmä teoretické úsilie o jeho vycibrenosť; polygr. obrazová kultúra stupeň výtvarnej umeleckej i technickej hodnoty tlačených obrazov
2. poľn. hromadne pestovaná úžitková rastlina al. plocha, na ktorej je osiata al. osievaná: kultúra bavlníka, ryže; okopaninová kultúra; lesná kultúra mladý, umelou sadbou založený lesný porast
3. biol. bunky, tkanivá al. mikroorganizmy pestované v umelom prostredí na výskumné ciele
agrikultúra -y ž. ‹l› poľnohospodárstvo;
agrikultúrny príd.
akulturácia -ie ž. ‹l›
1. etnogr. proces sociálnych a kultúrnych zmien, ktorý je dôsledkom tesných kontaktov rozdielnych kultúr a pri ktorom sa prijímajú prvky jednej kultúry al. sa navzájom preberajú a splývajú
2. archeol. zavádzanie, zavedenie kultúrnych rastlín a chovných zvierat do prostredia s nižšou formou hospodárstva (napr. lovcov, zberačov a pod.);
akulturačný príd.: akulturačný proces
akvakultúra -y ž. ‹l› odb., poľn. pestovanie rastlín v živných roztokoch bez pôdy, vodná kultúra, hydropónia
avikultúra -y ž. ‹l› odb. chov vtákov, najmä papagájov a spevavcov, v klietkach
enkulturácia -ie ž. ‹g + l› sociol. proces učenia (výchovy, vzdelávania), ktorým si človek v detstve a dospievaní osvojuje kultúru, hodnoty a normy danej spoločnosti, socializácia
hortikultúra -y ž. ‹l› záhradníctvo v najširšom zmysle od starorím. čias
hemokultúra -y ž. ‹g + l› lek. kultivácia mikróbov z odobranej krvi na určenie diagnózy a vhodnej liečby
lignikultúra -y ž. ‹l› les. porasty určitého drevinového druhu s intenzívnym obrábaním pôdy s cieľom dosiahnuť rýchlu a vysokú produkciu dreva
monokultúra -y ž. ‹g + l› poľn.
1. nepretržité, po viacero rokov opakované pestovanie tej istej plodiny na rovnakom pozemku
2. nezmiešaný lesný útvar zaberajúci obyčajne rozsiahlejšiu súvislú plochu;
monokultúrny príd.: poľn. monokultúrne hospodárstvo
<<< hemokultúra kulturistika >>>