Výsledok hľadania pre slovo: limit
limitácia -ie ž. ‹l› limitovanie;
limitačný príd.
limita -y ž. ‹l› mat. hodnota, ku ktorej sa neobmedzene približujú hodnoty funkcie al. postupnosti
limit -u m. ‹l› najmenšie al. najväčšie množstvo, krajná hranica: predpísaný limit; váhový limit; dosiahnuť limit; prekročiť limit; šport. úroveň výkonu, ktorej dosiahnutie je podmienkou pre účasť v súťaži al. pre postup do vyššej súťaže;
limitný príd.; → aj limes, limita
limitár -a m. ‹l› šport. publ. športovec, ktorý splnil limit určený na účasť v nejakej súťaži
limitatívny príd. ‹l› kniž. a odb. obmedzujúci, obmedzovací: limitatívna klauzula zmluvy; lingv. limitatívne zámeno limitatívum
limitatívum -va s. ‹l› lingv. zámeno označujúce totožnosť al. odlišnosť, úplnosť al. nulovosť, resp. výlučnosť určitého javu (napr. každý, sám, všetok, ten istý), vymedzovacie, limitatívne zámeno
limited príd. (neskl.) ‹a < f› obch. (pri menách firiem, spoločenstiev) s ručením obmedzeným, skr. Ltd.
limitný → limit
limitovať nedok. i dok. ‹l› (čo; ~) (limitom) vymedzovať, vymedziť, určovať, určiť, obmedzovať, obmedziť, ohraničovať, ohraničiť: limitovať investície, predajné ceny; účasť v súťaži je limitovaná; limitujúce faktory
delimitácia -ie ž. ‹l› odb. určovanie, určenie, vymedzovanie, vymedzenie, rozhraničovanie, rozhraničenie: delimitácia okresov; delimitácia štátnych hraníc;
delimitačný príd.: delimitačná zmluva, čiara
ilimitovaný príd. ‹l› kniž. a odb. neohraničený, neobmedzený
delimitovať nedok. i dok. (u)robiť delimitáciu: delimitovať úlohy; delimitovať hranice štátu
hydrolimit -u m. ‹g + f› poľn. charakteristická vlhkosť pôdy za presne špecifikovaných podmienok
nadlimitný príd. ‹sl + l› presahujúci stanovenú hranicu, limit: nadlimitná spotreba
podlimitný príd. ‹sl + f› odb. nedosahujúci stanovenú hranicu, limit: ekon. podlimitná investícia
<<< imitačne glacilimnický >>>