Výsledok hľadania pre slovo: magnetizmus
magnetizmus -mu m. ‹g›
1. fyz. schopnosť vzájomného pôsobenia látky a magnetického poľa
2. predpokladaná schopnosť živého tela pôsobiť na iné organizmy, ktorej sa pripisuje aj liečivý účinok
archeomagnetizmus -mu m. ‹g› fyz., geol. jav umožňujúci určovanie smeru intenzity zemského magnetického poľa, v minulosti založený na štúdiu termoremanentnej magnetizácie;
archeomagnetický príd.: archeol. archeomagnetické datovanie metóda určovania veku archeologických nálezov využívajúca archeomagnetizmus
diamagnetizmus -mu m. ‹g› fyz. stav látky, ktorá získala opačne orientovaný magnetický moment vo vonkajšom magnetickom poli
elektromagnetizmus -mu m. ‹g› fyz., eltech.
1. vzájomné pôsobenie elektrických a magnetických javov
2. náuka o ňom
antiferomagnetizmus -mu m. ‹g + l + g› fyz. súhrn vlastností antiferomagnetických látok
feromagnetizmus -mu m. ‹l + g› fyz. schopnosť niektorých látok (napr. železa) spontánne sa magnetizovať aj bez prítomnosti vonkajšieho magnetického poľa
geomagnetizmus -mu m. ‹g›
1. geofyz. zemský magnetizmus
2. časť geofyziky skúmajúca vlastnosti magnetického poľa Zeme;
geomagnetický príd.: geofyz. geomagnetické pole magnetické pole Zeme; geomagnetické poruchy nepravidelné zmeny magnetického poľa Zeme vyvolané činnosťou Slnka; geomagnetická búrka takáto náhla a silná porucha, niekedy sprevádzaná polárnou žiarou; geomagnetický pól; archeol. geomagnetická metóda
paleomagnetizmus -mu m. ‹g› geol.
1. vlastnosť hornín prejavujúca sa tým, že v dobe svojho vzniku nadobúdajú remanentnú magnetizáciu, ktorej smer zodpovedá vtedajšiemu magnetickému poľu Zeme
2. vedný odbor študujúci predchádzajúce geomagnetické pole na základe magnetizácie hornín rozličného veku
paramagnetizmus -mu m. ‹g› fyz. stav látky, ktorej atómy majú nenulový magnetický moment
<<< magnetizačný parameter >>>