Výsledok hľadania pre slovo: major
major -a m. (majorka -y ž.) ‹šp < l› dôstojník s hodnosťou o stupeň vyššou ako kapitán;
majorský príd.: majorská hodnosť
majoránka -y ž. hovor. majorán;
majoránkový príd.
majorán -u m. ‹l < gr < ind›
1. bot. drobná rastlina rodu Majorana s aromatickými lístkami
2. jej sušená kvitnúca vňať používaná ako korenie;
majoránový príd.
majorát -u m. ‹l› hist. práv.
1. stredoveký dedičský poriadok ustanovujúci za dediča najstaršieho z najbližších príbuzných
2. nehnuteľný majetok podliehajúci tomuto poriadku;
majorátny príd.: majorátny pán držiteľ majorátu
majorita -y ž. ‹l› kniž. väčšia čiastka celku, väčšina (op. minorita): získať majoritu v banke; príslušník majority;
majoritný príd.: majoritné uznesenie; majoritné obyvateľstvo
majorizácia -ie ž. ‹l› kniž. uplatňovanie princípu väčšiny, uprednostňovanie: majorizácia vo volebnom poriadku;
majorizačný príd.: majorizačná tendencia
majorský → major
majordóm -a, majordómus -ma m. ‹l›
1. hist. prvý dvorský al. štátny hodnostár
2. (predtým) správca v dome, vo veľkej domácnosti;
<<< majonézový majordómsky >>>