Výsledok hľadania pre slovo: mórový
móra1 -y ž. ‹l›
1. lit., lingv. (v časomernej metrike) základná časová jednotka, ktorej zodpovedá dĺžka krátkej slabiky a polovičná dĺžka dlhej slabiky
2. práv. oneskorenie dlžníka so splnením záväzku al. veriteľa s prijatím dlhu;
mórový príd. k 1: mórová dĺžka
mórový → móra1
komora -y ž. ‹l < g›
1. menšia vedľajšia oddelená miestnosť v byte al. dome (spravidla na zásoby al. niektoré osobitné ciele): plynová komora popravisko otravným plynom v nacistických koncentračných táboroch; pren. obilná komora zásobáreň; fot. tmavá, čierna komora slúžiaca na fotografické práce
2. ban. banský priestor vyhĺbený na rozličné ciele: dobývacia, trhacia, záchranná komora
3. odb. uzavretý priestor tvoriaci súčasť niektorých technických zariadení, v ktorom prebieha určitý dej: spaľovacia komora; komora kotla; plavebná komora vyrovnávacie zariadenie pre prechod lodí priehradou; plaváková komora karburátora; nábojová komora zadná časť hlavne pre náboje; fotografická komora prístroj na fotografovanie, kamera 2
4. odb. dutá časť nejakého orgánu: lek. mozgová, srdcová, očná komora; poľov. hrudná dutina raticovej zveri (jeleňov, kamzíkov a i.)
5. fyz. zariadenie na registráciu nabitých častíc: bublinková komora; iskrová k., hmlová komora
6. hist. úrad, ktorý spravoval osobný majetok panovníka al. vysokého cirkevného feudála; pokladnica: kniežacia, arcibiskupská komora
7. odborová samosprávna korporácia: obchodná komora; priemyselná komora; lekárska komora; advokátska komora
8. polit. časť zákonodarných zborov v niektorých štátoch: horná komora senát; dolná komora poslanecká snemovňa
9. cirk. Apoštolská komora úrad rímskej kúrie spravujúci pápežský stolec v období, keď nie je obsadený;
komorový príd. k 1 – 4: archeol. komorový hrob mimoriadne vybavený, so zložitou stavbou na spôsob komory, kniežací hrob; – ban. komorové rúbanie uhlia komorovanie; komorový odstrel; – tech. komorový kotol rozdelený na oddiely; hut. komorová pec; ryb. komorový rybník určený na prezimovanie plôdikových a generačných rýb; – anat. komorová voda vnútroočná tekutina vypĺňajúca očné komory
sykomora -y ž. ‹g› bot. druh figovníka s trvanlivým drevom, posvätný strom starých Egypťanov;
sykomorový príd.
mramorový → mramor
mramor -u m. ‹l < g› geol. metamorfovaná karbonátová hornina, odroda vápenca rozličných farieb, celistvá i zrnitá, dobre leštiteľná, používaná v sochárstve a stavebníctve: kararský, tuhársky mramor
<<< mopslík mramorový >>>