Výsledok hľadania pre slovo: nominatívny
nominatív -u m. ‹l› lingv. základný, slovníkový tvar skloňovaného mena majúci vo vete funkciu podmetu (na otázku kto, čo), prvý pád; tvar tohto pádu;
nominatívny príd.: nominatívny tvar
denominatívum -va s. ‹l› lingv. slovo odvodené od základu podstatného al. prídavného mena (múr → murár; modrý → modrieť sa);
denominatívny príd. lingv. odvodený od podstatného al. prídavného mena: denominatívne slovesá
<<< natívny denotácia >>>