Výsledok hľadania pre slovo: objektívnosť
objektívny príd. ‹l› (op. subjektívny)
1. zhodujúci sa so skutočnosťou, týkajúci sa objektu 1, vecný, predmetný: filoz. existujúci nezávisle od subjektívnej mienky, chcenia al. záujmu, faktický, skutočný proti iba mienenému: objektívna idea, realita; objektívna pravda; objektívny idealizmus uznávajúci za základ všetkého nejaký objektívny princíp duchovnej povahy (ideu, objektívneho ducha a pod.); lingv. objektívne poradie poradie členov výpovede od východiska k jadru, používané v pokojných, vecných výpovediach; lit. objektívna lyrika sústreďujúca sa na umelecký objekt, napr. prírodu (nie básnický subjekt); práv. objektívne právo právne predpisy samy osebe, nie ako oprávnenie určitého subjektu; fyz. objektívne meranie pri ktorom sa meraná veličina posudzuje podľa účinku nezávislého od zmyslov
2. vychádzajúci z objektívnej skutočnosti, nestranný, nepredpojatý, nezaujatý, neosobný: objektívny pozorovateľ; objektívne hodnotenie;
objektívne prísl.;
objektívnosť -ti ž. objektivita
<<< objektový objektívový >>>