Výsledok hľadania pre slovo: oklúzny
oklúzia -ie ž. ‹l› odb.
1. pripútanie, spojenie: chem. pohlcovanie plynov kovmi v pevnom al. kvapalnom skupenstve; meteor. spojenie studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom
2. uzavretie: zried. lek. uzavretie prirodzených telových otvorov al. priechodov; zhryz horných a dolných zubov; lingv., fon. vytvorenie absolútnej prekážky na niektorom mieste rečového ústrojenstva (vokálneho traktu) pri artikulácii záverových hlások, záver;
oklúzny príd.: meteor. oklúzny front vzniknutý pri oklúzii
<<< kokeršpaniel okluzíva >>>