Výsledok hľadania pre slovo: ordinačný
ordinácia -ie ž. ‹l›
1. lekárske vyšetrenie, ošetrenie a určenie liečebného postupu
2. miestnosť, kde lekár vyšetruje chorého
3. bot. radenie druhov al. spoločenstiev podľa gradientov prostredia
4. cirk. (v katolíckej cirkvi) vysvätenie za diakona, kňaza, biskupa; (v evanjelickej cirkvi) uvedenie do duchovného úradu;
ordinačný príd.
koordinácia -ie ž. ‹l›
1. uvádzanie al. uvedenie (nejakých zložiek) do súladu, koordinovanie: koordinácia úloh; lek., psych. harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: svalová, nervová koordinácia; filoz. principiálna koordinácia názor hlásajúci úplnú závislosť medzi vnímateľom (ja) a vnímaným objektom (prostredím); eltech. koordinácia izolácie
2. lingv. vetnovýznamový vzťah medzi vetnými členmi al. gramaticky rovnocennými vetami v tej istej syntaktickej platnosti, priraďovanie (op. subordinácia); zlučovací vzťah medzi členmi zložených slov;
koordinačný príd.: koordinačné spojenie; fyz. koordinačná väzba pri ktorej sú dva atómy spolu viazané elektrónovým párom; koordinačné číslo; koordinačné zlúčeniny komplexné; koordinačná chémia zaoberajúca sa koordinačnými zlúčeninami; koordinačná teória náuka o valencii prvkov; – lingv. koordinačné zloženiny;
koordinačne prísl.: chem. koordinačne konvalentná väzba, v ktorej elektróny na vytvorenie elektrónového páru poskytol len jeden zo zúčastnených atómov
subordinácia -ie ž. ‹l›
1. služobná podriadenosť: porušenie subordináciie
2. lingv. vzťah medzi vetnými členmi al. vetami gramaticky nerovnocennými, syntakticky nerovnorodými, pri ktorom sa vždy jeden člen podriaďuje druhému členu, závisí od neho, podraďovanie (op. koordinácia);
subordinačný príd.;
subordinačne prísl.
<<< insubordinácia ordinála >>>