Výsledok hľadania pre slovo: plán
planachromát -u m. ‹l + g› objektív dávajúci na základe určitej korekcie predmetu rovinný obraz
planetológia -ie ž. ‹g› vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom planét z fyzického, astronomického, geologického a chemického hľadiska
plankonkávny príd. ‹l› fyz. plankonkávna šošovka majúca jednu plochu rovinnú, druhú vdutú, ploskovdutá (op. plankonvexný)
plankonvexný príd. ‹l› fyz. plankonvexná šošovka majúca jednu plochu rovinnú, druhú vydutú, ploskovydutý (op. plankonkávny)
planparalelný príd. ‹l + g› fyz. vymedzený dvoma rovnobežnými rovinami: planparalelná doska optického prístroja
planácia -ie ž. ‹l› geol. proces zarovnávania povrchu eróziou
planerit -u m. ‹VM› miner. belavý, azúrovomodrý al. zelenomodrý trojklonný nerast, vodnatý a zásaditý fosforečnan medi a hliníka (podľa rus. objaviteľa D. I. Planera)
planéta1 -y ž. ‹g›
1. astron. veľké teleso slnečnej sústavy obiehajúce okolo Slnka po eliptickej dráhe, obežnica: planéta Merkúr; umelá planéta
● modrá planéta Zem
2. obežnica ako zdanlivá určovateľka ľudských osudov; lístok s predpoveďou budúcnosti (predávaný na púťach):
● byť narodený pod šťastnou (nešťastnou) planétou mať šťastie (nešťastie);
planetárny príd.: planetárne žiarenie; astron. planetárna sústava; planetárna hmlovina žiariaca plynná hmlovina guľovitého tvaru; planetárne ekologické problémy týkajúce sa celej (našej) planéty (Zeme)
planéta2 -y ž. ‹stredl› cirk. ornát 1, kazula
planetárium -ia s. ‹l < g› astron. zariadenie na demonštrovanie pohybov nebeských telies premietaním na pologuľovitú projekčnú plochu; objekt s takýmto zariadením
planétka -y ž. ‹g›
1. astron. planétky drobné obežnice, ktorých dráha leží väčšinou medzi Marsom a Jupiterom, asteroidy, planetoidy
2. záhr. malá ručná plečka na pletie malých parciel
planetocentrický príd. ‹g + l› astron. vzťahujúci sa na stred určitej planéty
planetoid -u m. ‹g› astron. planetoidy planétky 1, asteroidy
<<< achromát planika >>>