Výsledok hľadania pre slovo: polyp
polypeptid -u m. ‹g› chem. látka vzniknutá spojením niekoľkých aminokyselín;
polypeptidický, polypeptidový príd.: polypeptidický, polypeptidovové antibiotiká; polypeptidický, polypeptidovové hormóny
polyp -a m. ‹g›
1. lek. spravidla stopkatý útvar (výrastok) na sliznici nosa, močového al. tráviaceho ústrojenstva a pod.
2. zool. prísavné vývojové štádium niektorých mechúrnikov (napr. medúz), u iných jediná forma existencie živočícha (napr. nezmara)
polyporóza -y ž. ‹g› bot. polyporózy choroby stromov spôsobené drevokaznými hubami rodu choroš a prejavujúce sa bútľavením
polypóza -y ž. ‹g› lek. výskyt viacerých polypov v jednom orgáne
polypragmázia -ie ž. ‹g› lek. spôsob liečby, pri ktorom sa používa viacero liečebných postupov súčasne al. krátko po sebe;
polypragmatický príd.
polypropylén -u m. ‹g› chem. polymér propylénu, veľmi odolná, húževnatá, pružná plastická látka s dobrými elektrickými vlastnosťami;
polypropylénový príd.
polyploid -a m. ‹g› genet. organizmus s polyploidiou;
polyploidný príd.: bot. polyploidná rastlina majúca zväčšený počet chromozómov
polyploidia -ie ž. ‹g› biol. zväčšenie počtu chromozómov v bunkovom jadre nad normálny diploidný stav
polyploidizácia -ie ž. biol. proces vzniku polyploidie prirodzenou al. umelou cestou
alopolyploidia -ie ž. ‹g› genet. polyploidia vznikajúca rozmnožením neidentických chromozómových súprav v bunkovom jadre
autopolyploidia -ie ž. ‹g› genet. polyploidia, pri ktorej nastalo viac ako dvojnásobné rozmnoženie základného počtu chromozómov tej istej taxonomickej jednotky
endopolyploidia -ie ž. ‹g› genet. zmnoženie počtu súborov chromozómov v jadre bunky endomitózou
izopolyploidia -ie ž. ‹g› genet. stav polyploidie, pri ktorom majú všetky somatické bunky rovnaký počet chromozómových súborov
<<< peptidový polyp >>>