Výsledok hľadania pre slovo: prag
pragocentrista -u m. publ. expr. stúpenec pragocentrizmu
pragmalingvistika -y ž. ‹g + l› odvetvie lingvistiky skúmajúce a opisujúce vzťah jazykového znaku a účastníkov komunikácie so zreteľom na komunikačný kontext; pragmatická lingvistika
pragmatický príd. ‹g›
1. berúci ohľad na príčinný vzťah, príčinné, vnútorné súvislosti: pragmatický výklad; hist. pragmatická metóda (v dejepisectve) sledujúca príčiny udalostí, najmä psychologické
2. hist. práv. pragmatická sankcia nariadenie panovníka majúce povahu základného zákona (napr. zákon Karola VI. z r. 1713 o trónnej postupnosti v habsburskom rode)
3. vzťahujúci sa na pragmatizmus; berúci ohľad na užitočnosť: pragmatická filozofia pragmatizmus;
4. zameraný na vecné, praktické konanie: pragmatický politik; pragmatické riešenie; pragmatický prístup
5. účelovo prispôsobivý, vypočítavý: pragmatický obrat pri vyjednávaní
6. vzťahujúci sa na pragmatiku 2: pragmatický aspekt používania znakov;
pragmaticky prísl.;
pragmatickosť -ti ž.
pragmatik -a m. (pragmatička -y ž.) kto je pragmatický (vo význame 4 a 5): umiernený pragmatik; realistický pragmatik; amorálny pragmatik
prag -u m. ‹VM› geol. stratigrafický stupeň devónu (podľa názvu Prahy, lat. Praga, nem. Prag)
pragmatika -y ž. ‹g›
1. ver. spr. (predtým) poriadok upravujúci služobný pomer verejných zamestnancov
2. odb. súčasť všeobecnej teórie znakov zaoberajúca sa štúdiom vzťahov k ich používateľom (hovoriacim), nie k predmetom;
pragmatikálny príd.
pragmatizmus -mu m. ‹g›
1. filoz. smer považujúci za (hlavné) kritérium pravdy jej praktickú hodnotu a užitočnosť, ktorá vyhovuje záujmom jednotlivca
2. pragmatické konanie, správanie, zmýšľanie: pragmatizmus v politike
<<< geocentrista prakticizmus >>>