Výsledok hľadania pre slovo: predikát
predikátový → predikát
predikát -u m. ‹l›
1. log. (v tradičnej logike) časť kategorického súdu vypovedajúca niečo o subjekte, prísudok; (v modernej logike) výraz, ktorý vznikne z výroku odstránením mien al. menných premenných („je väčší než“); funkcia priraďujúca usporiadanej n-tici objektov pravdivostnú hodnotu, t. j. pravdu al. nepravdu, výroková funkcia
2. lingv. vetný člen tvoriaci základnú vetnú dvojicu s podmetom, prísudok; vetný člen vyjadrený určitým slovesným tvarom
3. šľachtický titul, prídomok (podľa jeho sídla al. heraldického znamenia); kniž. a zastar. titul vôbec, prezývka;
predikátový príd.: log. predikátový počet funkčný počet, kalkul 3
predikatívny príd. k predikát, k predikatívum
predikatív -u m. ‹l› lingv. vetný člen charakterizovaný tesným spätím so slovesnou sponou, vyjadrený substantívom, adjektívom, deiktickým výrazom al. adverbiom (napr. Mačka je šelma, Je chorý, Nikde nie sú zemiaky, Brat je hore)
predikatívum -va s. ‹l› lingv. predikatívuma druh plnovýznamových (v slovenčine neohybných) slov, ktoré vyjadrujú stav všeobecného, explicitne nepomenovaného nositeľa (napr. je mi nanič) al. majú význam modálneho al. subjektívneho hodnotenia dejov vyjadrených infinitívnou konštrukciou al. vedľajšou vetou (napr. Radosť bolo na ňu pozrieť)
<<< predikantský predkultúra >>>