Výsledok hľadania pre slovo: rétor
rétor -a m. ‹g›
1. kniž. rečník; (v starovekom Grécku) teoretik a učiteľ rečníctva
2. zastar. žiak rétoriky 3;
rétorský príd. rečnícky, rétorický
rétorickosť -ti ž. ‹g› záľuba v rečníctve, rečníckych obratoch a prostriedkoch, v rečnení, rétorika 3
rétorický príd. k rétorika, k rétorik, rečnícky, rétorský: rétorické figúry;
rétoricky prísl.
rétorika -y ž. ‹g›
1. náuka o rečníctve; rečnícke umenie, rečníctvo
2. štylistika a teória argumentácie
3. často pejor. záľuba v rečníckych obratoch a prostriedkoch; publ. falošná argumentácia
4. zastar. šiesta trieda starého gymnázia
rétorský → rétor
retorta -y ž. ‹l› chem., tech. nádoba na zahrievanie, destiláciu al. realizáciu chemických reakcií pri vysokej teplote;
retortový príd.
retorzia -ie ž. ‹f› medzinár. práv. odveta, odvetné opatrenie;
retorzný príd.
apretor, apretátor -a m. (apretorka, apretátorka -y ž.) kto robí apretáciu, kto apretuje;
apretorský, apretátorský príd.
prétor -a m. ‹l› hist. (v starovekom Ríme) najvyšší štátny al. súdny úradník;
<<< retinospóra prétorský >>>