Výsledok hľadania pre slovo: trauma
trauma -y ž. ‹g› lek., psych. poranenie, úraz, rana: vnútrobrušná trauma; duševná trauma;
traumatický príd.: traumatický šok; traumatická neuróza;
traumaticky prísl.
traumatik -a m. kto podlieha nervovým traumám
traumatizácia -ie ž. ‹g› lek., psych. často sa opakujúce pôsobenie tráum vedúce k funkčným poruchám vyššej nervovej činnosti;
traumatizačný príd.
traumatizmus -mu m. ‹g› lek. stav organizmu, jeho porucha po vážnejšom úraze, traume
traumatizovať nedok. i dok. (koho, čo) (s)pôsobiť traumu, zraňovať, zraniť
traumatogénny príd. ‹g› lek. vznikajúci úrazom, traumou
traumatológ -a m. (traumatologička -y ž.) odborník v traumatológii
traumatológia -ie ž. ‹g› odbor chirurgie zaoberajúci sa prevenciou, diagnózou, liečením a rehabilitáciou poranení, úrazov, tráum
traumatologický príd. k traumatológia, k traumatológ
traumatóza -y ž. ‹g› lek. bližšie neurčené ochorenie, ktoré vzniká pri vniknutí infekcie do rany
akutrauma -y ž. ‹g› lek. poškodenie sluchového ústrojenstva zvukom, hukom (napr. detonáciou)
mikrotrauma -y ž. ‹g› lek. drobný úraz, drobné poranenie, poškodenie (napr. mozgu)
psychotrauma -y ž. ‹g› lek., psych. náhly i dlhodobý zážitok subjektívne negatívnej situácie pôsobiaci škodlivo na psychické zdravie
atraumatický príd. ‹g› lek. nepôsobiaci poranenie: atraumatická ihla
barotrauma -y ž. ‹g› lek. úraz spôsobený tlakovou vlnou vzduchu (obyčajne pri výbuchu)
posttraumatický príd. ‹l + g› lek. nasledujúci, vyskytujúci sa po úraze, poúrazový: posttraumatický stav, šok
<<< posttraumatický trauma >>>