Výsledok hľadania pre slovo: tribún
tribún -a m. ‹l›
1. hist. tribún ľudu (v starovekom Ríme) jeden z dvoch úradníkov (neskôr z desiatich) poverený obranou práv plebejcov pred patricijmi; vojenský tribún (za rímskeho cisárstva) vojenská hodnosť
2. hist. (v stredoveku) miestny úradník
tribúnka 3. ( -y ž.) kniž. a publ. zástanca, hovorca, obranca práv ľudu;
tribúnsky príd.: tribúnska hodnosť
tribúna -y ž. ‹l›
1. zvýšené miesto pre rečníka na nejakom zhromaždení, pre predsedníctvo a pod.; zried. vyvýšené miesto pre výkonných umelcov; hist. (v starovekom Ríme) vyvýšené miesto v bazilikách určené pre súdnych a i. úradníkov (v senáte a pod.); archit. poschodie v západnej časti chrámov; ochodza nad bočnými loďami chrámu otvorená arkádou do hlavnej lode, empora, galéria 1
2. zvýšené, obyčajne stupňovité hľadisko pre divákov s miestami na sedenie aj na státie: tribúna štadióna; pren. potlesk tribúnbún divákov, fanúšikov
3. publ. verejné miesto, orgán, časopis, inštitúcia a pod., kde sa možno slobodne o niečom vyjadrovať, vysvetľovať názory, postoje a pod.;
tribúnový príd.: tribúnový rečník; archit. tribúnový kostol s podklenutým priestorom vo veži, emporový
tribúnový → tribúna
tribúnsky → tribún
tribunál -u m. ‹l›
1. súdny dvor, súd: súdny tribunál; vojenský tribunál
2. hist. (v starovekom Ríme) vyvýšené miesto, na ktorom úradovali najvyšší súdni úradníci;
tribunálny príd.: tribunálny súd
tribunát -u m. ‹l› hist.
1. (v starovekom Ríme) úrad tribúna
2. (v r. 1799) zákonodarný zbor ustanovený na základe franc. ústavy
<<< tribometer tribus >>>