Výsledok hľadania pre slovo: triumf
triumfátor -a m. ‹l› hist. (v starovekom Ríme) víťazný vojvodca sláviaci triumf; (slávny) víťaz;
triumfátorský príd.: triumfátorský voz
triumfovať nedok. i dok. ‹l›
1. (nad kým, čím; ~) slávne, triumfálne (z)víťaziť; expr. vyjadrovať, vyjadriť uspokojenie, obyčajne škodoradostné: triumfujúci úsmev
2. (v starovekom Ríme) osláviť, oslavovať triumf; prijímať, prijať hold po dobytí významného víťazstva; prechádzať, prejsť mestom, územím a pod.
triumf -u m. ‹l›
1. veľké a slávne víťazstvo, veľký úspech
2. hist. (v starovekom Ríme) slávnostný vjazd víťazného vojvodcu do Ríma; sprievod k božstvu na jeho počesť;
triumfálny príd. víťazoslávny: triumfálna cesta; archit. triumfálny oblúk pôvodne staroveký pamätník na oslavu víťazstva v podobe steny s priechodom, neskôr v podobe brány s nepárnym počtom priechodov, bohato architektonicky členených a zdobených reliéfmi, víťazný oblúk; (v interiéri kostola) oblúk oddeľujúci (hlavnú) loď od presbytéria;
triumfálne prísl.;
triumfálnosť -ti ž.
<<< tritónový triumvir >>>