Výsledok hľadania pre slovo: vika
vikár -a m. ‹l›
1. hist. zástupca cisára al. kráľa v úrade
2. cirk. zástupca vyššieho katolíckeho hodnostára, najmä biskupa: generálny, kapitulný, apoštolský vikár; (u evanjelikov) duchovný, ktorý pomáha farárovi
3. cirk. predstavený správneho obvodu zloženého z určitého počtu farností;
vikársky príd.
vikariácia -ie ž. ‹l› odb. zastupovanie
1. bot., zool. vikarizácia, vikarizmus
2. geol. jav, keď pri opakovaní tektonického otrasu prebiehajú pohyby najprv v jednej časti zlomu, druhý raz na inej, prekladanie vrásnenia z jednej časti do druhej, vikarovanie
vikariant -a m. ‹l› bot., zool. vikarianty príbuzné taxóny s predpokladaným spoločným predkom, ale areálovo sa vylučujúce;
vikariantný príd.: bot., zool. vikariantné druhy, čeľade
vikariát -u m. ‹l› cirk.
1. úrad a hodnosť vikára
2. cirkevný správny obvod tvorený niekoľkými farnosťami, časť diecézy, dekanát, vikárstvo;
vikariátny príd.
vika -y ž. ‹n < l› bot. popínavá bôbovitá rastlina rodu Vicia so strapcami modrofialových al. žltých kvetov, jej niektoré druhy sa pestujú ako krmovina, ľadník;
vikový príd.: vikové pole, semeno
vikársky → vikár
vikárstvo -a s. ‹l› cirk. vikariát
cervikálny príd. ‹l› anat., lek. krčný: cervikálny syndróm príznaky charakterizujúce postihnutie krčnej chrbtice
cvikať nedok. ‹n›
<<< cvikať vikár >>>