Výsledok hľadania pre slovo: vokál
vokálny príd. ‹l›
1. týkajúci sa spevu: vokálna hudba (na rozdiel od inštrumentálnej hudby); vokálna omša spievaná
2. lingv. týkajúci sa samohlások (vokálov), vokálový: vokálna harmónia (v niektorých jazykoch) pripodobnenie samohlásky jednej slabiky samohláske predchádzajúcej slabiky, synharmonizmus;
vokálne prísl.
vokálový → vokál1
vokál1 -u m. ‹l› lingv. hláska prevažne s charakterom tónu, pri ktorej artikulácii sa priechod vzduchu hláskovým traktom uvoľňuje, samohláska;
vokálový príd.: lingv. vokálová harmónia vokálna 1;
vokalický príd.: vokalická sústava;
vokalicky prísl.
vokál2 -u m. ‹l› hud. hudobný hlasový prejav: skladba pre bicie, flautu a vokály
vokalista -u m. ‹l›
1. hud. spevák, dnes najmä chrámový
2. (kedysi) chlapec, ktorý za spievanie v chrámovom zbore bol kláštorom vydržiavaný na štúdiách
vokalistka 3. ( -y ž.) nositeľ hudobného hlasového prejavu: v kapele vyniká nová vokalistka
vokalíza -y ž. ‹l› hud. inštruktívna skladba pre hlasové cvičenie bez textu (tzv. solfeggio) spievaná na samohlásky (vokály)
vokalizácia -ie ž. ‹l›
1. lingv. zmena hlásky na samohlásku (vokál): vokalizácia jerov
2. lingv. vkladanie samohlásky (vokálu) medzi spoluhlásky (konsonanty) al. pripájanie samohlásky k spoluhláske: vokalizácia (neslabičných) predpôn, predložiek
3. hud. náležité tvorenie a vyslovovanie samohlások (vokálov) pri speve;
vokalizačný príd.
<<< intervokálny, intervokalický vokalizmus >>>