Výsledok hľadania pre slovo: štart
štartovací príd. určený, slúžiaci na štartovanie: šport. štartovacia pištoľ; – let., raket. štartovacia rýchlosť
štartovať nedok. i dok.
1. (o pretekárovi) vybiehať, vybehnúť, vychádzať, vyjsť od štartu 2: štartovaťuje v druhej dráhe
2. (o lietadlách, motorových vozidlách) uskutočniť, uskutočňovať štart 3, d(áv)ať sa do pohybu
3. (čo) uvádzať, uviesť (motor) do chodu, spúšťať, spustiť (motor)
4. zúčastňovať, zúčastniť sa na pretekoch, športových súťažiach a i.: na mítingu štartovaťujú dvaja svetoví rekordéri
štartovné -ho s. ‹a› (finančná) odmena za účasť na pretekoch
štart -u m. ‹a›
1. začiatok športového pretekárskeho behu al. jazdy; postavenie, poloha pretekára pri ňom: pevný, letmý štart; – nízky, vysoký štart; pren. publ. (pomalý) štart na loptu rozbeh k lopte; štart do života; herecký štart debut
2. miesto, odkiaľ sa začína pretekať, označené čiarou a i.: zoradiť sa na štarte
3. (o lietadlách) pohyb od rozjazdu cez odpútanie sa od zeme až po dosiahnutie príslušnej výšky; (o motorových vozidlách) uvedenie sa do pohybu: štart lietadla vzlet; štart rakety; štart motocykla
4. uvedenie motora do chodu, spúšťanie (motora)
5. účasť na pretekoch, športových súťažiach a i.: úspešný štart našej výpravy na olympijských hrách;
štartový príd.: štartové číslo; štartová listina; štartové pole
štartér1 -a mn. N -i m. ‹a› osoba, ktorá pri pretekoch dáva znamenie na štart (zástavkou, štartovacou pištoľou a i.);
štartérsky príd.
štartér2 -a mn. N -y m. ‹a›
1. tech. zariadenie na spúšťanie motorov, spúšťač (spaľovacieho motora)
2. eltech. zariadenie na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač;
štartérový príd.
<<< odštartovať stasimon >>>