Výsledok hľadania pre slovo: chór
choriocenóza -y ž. ‹g› ekol. malé spoločenstvo druhov na malom mieste vnútri väčšieho biotopu (napr. v pni stromu)
chórezmčina vymretý iránsky jazyk starovekého Chórezmu (od 2. – 1. stor. pred n. l. do polovice 8. stor. n. l. úradný jazyk Chórezmskej ríše); postupne vytláčaný turkickými jazykmi (definitívne v 15. – 16. stor.)
chór -u m. ‹g›
1. (v starogréc. divadle) miesto vyhradené na tanec; zbor tanečníkov a spevákov na ňom vystupujúcich; tanec a spev tohto zboru
2. zbor spevákov; skladba (vážna, velebná) spievaná zborom
3. cirk., archit. priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne zvýšené, prípadne oddelené zábradlím, presbytérium, kňazište; aj záver chrámu, vyvýšený priestor pre organ, spevákov a hudobníkov;
chórový príd.: ch. spev; – ch. priestor; archit. ch-á mreža doxale; ch-é zábradlie lektórium; ch-á ochodza deambulatórium;
chórický príd.: ch. spev
chorál -u m. ‹l < g› hud.
1. liturgický spev v kresťanských cirkvách: gregoriánsky ch.
2. slávnostný spev vážneho, najmä náboženského obsahu: husitský ch.;
chorálový príd.: ch. spev; hud. ch-á notácia systém stredovekého notového písma
chordála -a ž. ‹l < g› mat. priamka, z ktorej každého bodu možno k dvom kružniciam viesť rovnako dlhé dotyčnice
chordát -a m. ‹g› zool. ch-y najvyšší živočíšny kmeň
chorda -y ž. ‹g› biol. ch. dorsalis [-zá-] pružný tyčkovitý orgán v tele strunovcov, chrbtová struna
chordektómia -ie ž. ‹g› lek. operatívne vybratie hlasivky
chorditída -y ž. ‹g› lek. zápal hlasiviek
chorea -y ž. ‹g› lek. porucha centrálnej nervovej sústavy, najmä u detí, prejavujúca sa vykonávaním mimovoľných, šklbavých a bezúčelných pohybov, tzv. tanec sv. Víta, zrádnik;
choreatický príd.: lek. ch-é pohyby
choreografia -ie ž. ‹g› kompozícia tanečného diela, tanca, baletu; umelecké a technické vedenie baletného súboru
<<< fytocenóza choriamb >>>