Výsledok hľadania pre slovo: diák
diakinéza -y ž. ‹g› genet. záverečné štádium profázy prvého redukčného delenia bunkového jadra
diák -u m. hovor. expr. diapozitív
diakon -a m. ‹l < g› cirk.
1. (pôvodne) pomocník apoštolov starajúci sa o chudobných a chorých; (v katolíckej i pravoslávnej cirkvi) duchovný s vysvätením nižším ako kňazským, oprávnený krstiť a kázať
diakonka1 2. ( -y ž.) (v protestantských cirkvách) kazateľ bez odborného vzdelania, laický kazateľ; pomocník farára s poverením spravovať zbor;
diakonský príd.;
diakonstvo -a s.
diakonát -u m. cirk. hodnosť, funkcia diakona
diakonia -ie ž. ‹l < g› cirk. (v protestantských cirkvách)
1. charitatívna činnosť, pomoc a služba ľuďom v núdzi (osamelým, chorým) v nemocniciach, starobincoch, útulniach
2. zariadenie, ústav, v ktorom sa organizuje a vykonáva takáto služba
diakonikon -ka s. ‹g› archit. priestor pripojený k juž. strane apsidy ranokresťanských a gréckokatolíckych chrámov, používaný diakonmi
diakonisa, diakonka2 -y ž. ‹g› cirk. (v protestantských cirkvách) ošetrovateľka starajúca sa o chorých a opustených v osobitnom zariadení (diakonii), protestantská milosrdná sestra
diakonský → diakon
diakonstvo → diakon
diakritický príd. ‹g› rozlišovací, rozoznávací: lingv. diakritické znamienka čiarky, bodky, kolieska a pod. nad písmenami al. pod nimi slúžiace na rozlíšenie rozličnej platnosti toho istého písmena; diakritický pravopis používajúci také znamienka
blondiak -a m. hovor. blondín
arcidiakon -a m. ‹stredl + g› cirk. hodnostár vymenovaný biskupom ako dozorný orgán nad kňazstvom určitého vyššieho obvodu;
arcidiakonský príd.
archidiakon -a m. ‹g› hist. cirk. arcidiakon
<<< akinetický diakon >>>