Výsledok hľadania pre slovo: objekt
objektivista -u m. (objektivistka -y ž.)
1. zried. kto posudzuje všetko z objektívneho hľadiska
2. stúpenec objektivizmu
objektivistický príd. k objektivizmus, k objektivita (op. subjektivistický): objektivistická veda, kritika: zried. objektivistická poézia;
objektivisticky prísl.
objektivita -y ž. ‹l› objektívnosť (op. subjektivita)
1. nezávislosť od subjektívneho vplyvu, vecnosť: vedecká objektivita
2. nestrannosť, nezaujatosť: zachovať zdanie objektivity konania
objektivizácia -ie ž. ‹l› (op. subjektivizácia)
1. filoz. proces, v ktorom sa nejaký vnútorný obsah vedomia al. účel konania stáva prostredníctvom nejakej aktivity objektom, predmetom, spredmetňovanie
2. (v umení) úsilie umelca spájať individuálne cítenie so sociálnou súvislosťou;
objektivizačný príd.
objektív -u m. ‹l› opt. sústava šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, filmovom al. inom prístroji vytvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu: štandardný objektív;
objektívový príd.: opt. objektívový hranol upevnený pred objektívom ďalekohľadu
objekt -u m. ‹l›
1. predmet nášho poznania, našej činnosti, nášho záujmu (op. subjekt): ekon. objekt zdanenia
2. samostatne používateľný stavebný celok (napr. dom, most, priehrada): priemyselné objekty; vojenský objekt
3. lingv. vetný člen rozvíjajúci sloveso al. prídavné meno udaním predstavy, ktorej sa obsah slovesa al. adjektíva priamo dotýka, predmet: osobné objekty prítomné al. neprítomné osoby, ktoré sa nezúčastňujú na komunikácii, ale v jej priebehu sa o nich hovorí; predmetové objekty konkrétne neosobné objekty, o ktorých sa v priebehu komunikačnej udalosti hovorí; log. prirodzený (al. umelý) jazyk, ktorý je predmetom výkladu v nejakom jazyku, tzv. metajazyku, objektový jazyk;
objektový príd.: lingv. objektový genitív genitív cieľa deja, predmetový; objektové sloveso predmetové; objektová štruktúra komunikačnej udalosti sústava osobných a vecných objektov zasahovaných danou komunikáciou, pričom niektoré z nich majú vzhľadom na komunikáciu, príp. na spoločnú činnosť, sprostredkujúcu, inštrumentálnu funkciu; objektový jazyk jazyk-objekt
objektívny príd. ‹l› (op. subjektívny)
<<< kinoobjektív objektívne >>>