Výsledok hľadania pre slovo: Kara
karakalpačtina sz. turkický jazyk používaný najmä v Karakalpackej republike (Uzbekistan)
karanténa -y ž. ‹f, t›
1. súbor opatrení zabraňujúcich rozšíreniu infekčného ochorenia (najmä dočasná izolácia od okolia u osôb, zvierat aj pri rastlinách podozrivých z nákazlivej choroby)
2. zariadenie na izoláciu osôb al. zvierat podozrivých z nákazlivej choroby;
karanténny príd. odb.: karanténna stanica; karanténna stajňa
karafiát -u m. ‹t < g < orient› hovor. klinček, klinec;
karafiátový príd.: karafiátová vôňa
kara-kara -y ž. ‹polynéz› opojný nápoj z niektorého druhu korenia
karabína -y ž. ‹f› (od 18. stor.) ľahká vojenská puška so skrátenou hlavňou;
karabínový príd.: karabínový krúžok
karafa -y ž. ‹t < arab› sklenená fľaša na vodu, víno a pod. so širokým dnom, zúženým hrdlom a obyčajne so zabrúsenou zátkou
karakal -a m. ‹tur› zool. mačkovitá šelma rodu Caracal, podobná rysovi, žijúca v suchých oblastiach Ázie a Afriky
karaka -y ž. ‹šp› (v 15. – 16. stor.) najväčšia vojenská a obchodná plachtová loď s troma až štyrmi sťažňami a vysokými ustupujúcimi nadstavbami (kastelmi) na prove i na korme
karakola -y ž. ‹f < šp›
1. šport. vodenie pretekárskeho koňa v kruhu
2. hist. (v 16. a 17. stor.) bojová zostava jazdectva určená na boj proti pechote vyzbrojenej strelnými zbraňami
karakul -u m. ‹VM› koža al. kožušina z trojdňového jahňaťa karakulskej ovce, perzián;
karakulový, karakulský príd.: poľn. karakulový, karakulská ovca plemeno ázij. ovce s dlhými a zvislými ušami, sivého sfarbenia, chované pre perzián (podľa osady Karaköl v Uzbekistane)
karakurt -a m. ‹tur› zool. čierny jedovatý pavúk z čeľade Latrodectes žijúci v juž. Európe a v Stred. Ázii, snovačka jedovatá
karambol -u m. ‹f < port < ind›
<<< kalpa karambolový >>>