Výsledok hľadania pre slovo: orient
orientácia -ie ž. ‹f < l›
1. určovanie, určenie, znalosť polohy: odb. topografická orientácia určenie stanoviska podľa mapy a kompasu; voj. taktická orientácia určenie nepriateľskej a vlastnej situácie v teréne; operačná orientácia štábu; mat. orientácia krivky, rovinného útvaru stanovenie smeru pohybu po nej, po jeho obvode
2. umiestňovanie, umiestnenie, poloha predmetu vzhľadom na svetové strany: orientácia mapy; orientácia stavieb; biol., ekol. zmena pozície organizmov al. orgánov ako reakcia na vonkajší podnet (napr. svetlo, teplo)
3. obyč. publ. (na čo) (politické, kultúrne a i.) zameranie: orientácia na ťažký priemysel, na abstraktné umenie; psych. sociálna, sexuálna orientácia
4. oboznámenie sa s niečím, orientovanosť, informovanosť
5. chem. usporiadanie makromolekuly (na zlepšenie mechanických vlastností plastických látok);
orientačný príd.: orientačné číslo domu určujúce poradie domu na ulici; orientačné smerové tabuľky; šport. orientačné preteky, orientačný beh športová turistická súťaž, v ktorej sa hodnotí presný, účelný a rýchly pohyb neznámym terénom podľa mapy a buzoly; škol. orientačná skúška majúca ukázať základné vedomosti žiakov; biol. fóbické lokomočné orientačné pohyby;
orientačne prísl.
orient -u m. ‹l›
1. kniž. východ (op. okcident 1)
2. O. východné krajiny (najmä vých. Stredomorie) (op. Okcident 2);
orientálny príd. najmä k 2: orientálna despocia; orientálne cirkvi; orientálne cukrovinky vyrábané podľa orientálnych receptov; orientálne koberce (vo všetkých ázij. štátoch, najmä na Prednom a Stred. východe) dekoratívne al. úžitkové ručne tkané al. viazané textílie s geometrickými, zvieracími al. figurálnymi motívmi; text. orientálne súkno vlnená tkanina s jemným lesklým vlasovým povrchom; antrop. orientálny typ jeden z typov bielej rasy žijúcej v Malej Ázii a v Indii; lingv. orientálne jazyky národov Ázie a Afriky; orientálna filológia orientalistika;
orientálne prísl.
orientalistika -y ž. ‹l› vedný odbor zaoberajúci sa komplexne dejinami, hospodárstvom, etnografiou, kultúrou, jazykmi, literatúrou a umením národov Ázie a Afriky
orientalizmus -mu m. ‹l› kniž. orientálny ráz, prvok, spôsob nazerania
orientálne → orient
orientálny → orient
orientovať nedok. i dok. ‹f < l›
1. (koho, A) oboznamovať, oboznámiť s polohou niekoho, niečoho; uľahčovať, uľahčiť poznanie polohy so zreteľom na svetové strany
2. (čo) (o stavbách a pod.) umiestňovať, umiestniť, dávať, dať polohu vzhľadom na svetové strany: kostol orientovaný na východ
<<< dezorientovať orientovať sa >>>