Výsledok hľadania pre slovo: akčný
akčný príd. k akcia1, 2, 1
1. týkajúci sa činnosti, fungovania niečoho: dopr. akčný rádius, polomer dráha, ktorú môže vykonať dopravný prostriedok (najmä lietadlo, loď) bez tankovania pohonných hmôt; pren. dosah pôsobenia niečoho, niekoho; fyziol. akčný prúd elektrický prúd vznikajúci v organizme pri podráždení svalov al. nervov, využívaný pri vyšetrovaní činnosti niektorých orgánov, napr. srdca (elektrokardiografom); biol. akčný potenciál zmena membránového potenciálu vzrušivého tkaniva v priebehu vzruchu; meteor. akčné centrá atmosféry rozsiahle a väčšinou stacionárne oblasti nízkeho al. vysokého tlaku vzduchu, ktoré ovplyvňujú všeobecnú cirkuláciu atmosféry; výtv. akčné umenie smery presadzujúce sa estetickou akciou
2. týkajúci sa najmä verejnej, politickej činnosti, akcie, ich rozvíjania a pod.: akčný program; film. akčný film s rýchlym dejovým spádom, s akcentom na dej a akcie postáv; hist. akčné výbory (Národného frontu) orgány zriadené vo februári 1948 na upevnenie moci komunistickej strany vo všetkých sférach spoločenského života, na pracoviskách a pod.;
akčne prísl.;
akčnosť -ti ž.: akčnosť rokovania; akčnosť filmu
abstrakcia -ie ž. ‹l›
1. myšlienkový proces odlučujúci odlišnosti a osobitosti a zisťujúci všeobecné, podstatné vlastnosti a vzťahy; na tom založená forma poznania
2. pojem ako výsledok tohto procesu
3. niečo neskutočné, neživotné, od skutočnosti vzdialené, nejestvujúce: to je číra abstrakcia fikcia;
abstrakčný príd. k 1, 2: abstrakčný pochod;
abstrakčnosť -ti ž.
abstrakčný → abstrakcia
atrakcia -ie ž. ‹l›
1. niečo príťažlivé, príťažlivosť, zaujímavosť, najmä pútavá zábava, príťažlivý výjav, prostriedok ju umožňujúci, sprostredkujúci: púťové atrakciie stánky, strelnice, kolotoče a pod.; hlavná atrakcia programu
2. lingv. zmena tvaru slova podľa iného slova v tej istej vete al. spojení, najmä v ustálenej frazeologickej podobe (napr. vezmi, kde vezmi namiesto vezmeš, širší ako dlhší namiesto dlhý, zoči-voči z pôvodného z očí v oči);
atrakčný príd.
difrakcia -ie ž. ‹l› fyz. zmena smeru vlnenia spôsobená nárazom na nejakú prekážku, ohyb, odklon: difrakcia žiarenia; difrakcia svetla, zvuku; difrakcia rádiových vĺn; jad. fyz. difrakcia neutrónov ich koherentný pružný rozptyl;
difrakčný príd.: fyz. difrakčný obrazec; difrakčná mriežka
frakcia -ie ž. ‹l›
1. polit. (v parlamente) skupina poslancov patriacich k jednej politickej strane
<<< akciový frakčný >>>