Výsledok hľadania pre slovo: audit
auditívny príd. ‹l› odb. súvisiaci so sluchovou činnosťou, sluchový: auditívne schopnosti; psych. auditívna pamäť založená na sluchovom vnímaní (v protiklade k vizuálnej);
auditívne prísl.
audítor -a m. (audítorka -y ž.) ‹l›
1. (v minulosti) člen vyššieho súdneho dvora; (v rakúsko-uhorskej armáde) vojenský sudca
2. účtový a revízny znalec al. orgán majúci opráv- nenie vykonávať overovanie účtovej uzávierky, vykonávať, robiť audit: komora audítorov
3. cirk. (v katolicizme) právnik so súdnymi a prokurátorskými právomocami;
audítorský príd.: odb. audítorská správa; audítorská firma
auditoriát -u m. ‹l› rakúsko-uhorský vojenský súd
auditórium -ria s. ‹l›
1. prednášková sieň, poslucháreň; v lat. spoj. auditorium maximum hlavná, najväčšia poslucháreň (na zvláštne príležitosti)
2. zhromaždené poslucháčstvo (na prednáške a pod.)
audit -u m. ‹l›
1. ekon. revízia účtových kníh, preskúmanie záverečných účtov, kontrola vykazovaných aktív a pasív organizácie: vykonávať, robiť audit
2. preverovanie, preverenie stavu niečoho, kontrola, revízia: ekologický audit
3. správa vydaná o audite: zverejniť audit;
auditový príd.: auditové správy, záznamy
auditový → audit
alluaudit -u m. ‹VM› miner. jednoklonný nerast zo skupiny trifylínu, fosforečnan sodíka, vápnika, železa a mangánu, vzniknutý vetraním natrofylitu (podľa franc. objaviteľa F. Alluauda)
de auditu [dé -dítú] ‹l› kniž. (iba) z počutia
<<< alluaudit e. a. >>>