Výsledok hľadania pre slovo: dialekt
dialekt -u m. ‹g› lingv. nespisovný útvar národného jazyka odlišujúci sa niektorými štruktúrnymi črtami a používaný na určitom území, nárečie; sociálny dialekt neštruktúrny útvar založený najmä na spoločensky podmienenej lexikálnej diferenciácii;
dialektový, zastar. dialektický1 príd. nárečový;
dialektovo, zastar. dialekticky1 prísl. nárečovo
dialektika -y ž. ‹g› filoz.
1. (pôvodne) umenie viesť polemiku, zisťovať pravdu odhaľovaním rozporov v reči odporcu
2. (v scholastike) formálna logika
3. (u Hegla) učenie o vývoji ducha a myslení v troch stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako plynulé zjednocovanie protikladov; materialistická dialektika materialistická aplikácia Heglovho učenia na vývoj prírody, ľudskej spoločnosti a poznania;
dialektický2 príd.: dialektický vývoj; dialektický materializmus svetový názor marxistickej filozofie; cirk. dialektická teológia teologický smer po 1. svetovej vojne zakladajúci sa na téze o absolútnej nadprirodzenosti Boha, ktorú človek nijako nemôže pochopiť;
dialekticky2 prísl.
dialektik -a m. (dialektička -y ž.) ‹g›
1. človek schopný diskutovať, logicky pohotový rečník, debatér, polemik: obratný dialektik
2. stúpenec, zástanca dialektiky: grécki dialektikci
dialektizmus -mu m. ‹g› lingv. nárečový jav
dialektológia -ie ž. ‹g› odbor jazykovedy študujúci nárečia (dialekty) a ich fungovanie
dialektovo → dialekt
dialektový → dialekt
dialektickomaterialistický príd. ‹g + l› založený na dialektickom materializme: dialektickomaterialistický názor
bihárske dialekty, bihárčina indoárijské dialekty (bhódžpurčina, magadhčina, maithilčina) používané v indickom štáte Bihár a menšinami v Nepále a Bangladéši
erziansky dialekt → mordviančina
fuťiensky dialekt → min
<<< bihárske dialekty, juhofuťiensky dialekt >>>