Výsledok hľadania pre slovo: existenčný
existencia -ie ž. ‹l›
1. to, čo existuje, je, trvá (zámenne so samotným súcnom, bytím): existencia národa; existencia hmoty
2. charakter toho, čo existuje: (v scholastike) Božia existencia; existencia stvorených bytí (v protiklade k esencii); (u Heideggera) charakteristika ľudského bytia (Dasein), (v existencializme) ktorý sa vzťahuje na absolútne individuálnu, slobodne sa sebavytvárajúcu osobu, vymykajúci sa racionálnemu uchopeniu predchádzajúcej esencie
3. živobytie, postavenie: mať zabezpečenú existenciiu
4. expr. človek, osoba: pochybná existencia;
existenčný príd.: existenčné podmienky; log. existenčný kvantifikátor operátor určujúci, že existuje neprázdna množina predmetov (aspoň jeden); – existenčné starosti; existenčné minimum;
existenčne prísl.: existenčne závislý
existenčný → existencia
koexistencia -ie ž. ‹l› súčasná existencia dvoch al. viacerých javov, spolužitie, súžitie: mierová koexistencia štátov; koexistencia organizmov;
koexistenčný príd.
preexistencia -ie ž. ‹l› kniž. predchádzajúca existencia, predchádzajúci život: filoz. (v náboženskej filozofii) názor, že ľudská duša existuje už pred spojením s telom;
preexistenčný príd.
<<< vexilologický existenčne >>>