Výsledok hľadania pre slovo: existencia
existencia -ie ž. ‹l›
1. to, čo existuje, je, trvá (zámenne so samotným súcnom, bytím): existencia národa; existencia hmoty
2. charakter toho, čo existuje: (v scholastike) Božia existencia; existencia stvorených bytí (v protiklade k esencii); (u Heideggera) charakteristika ľudského bytia (Dasein), (v existencializme) ktorý sa vzťahuje na absolútne individuálnu, slobodne sa sebavytvárajúcu osobu, vymykajúci sa racionálnemu uchopeniu predchádzajúcej esencie
3. živobytie, postavenie: mať zabezpečenú existenciiu
4. expr. človek, osoba: pochybná existencia;
existenčný príd.: existenčné podmienky; log. existenčný kvantifikátor operátor určujúci, že existuje neprázdna množina predmetov (aspoň jeden); – existenčné starosti; existenčné minimum;
existenčne prísl.: existenčne závislý
existencialista -u m. stúpenec existencializmu
existencialistický príd. k existencializmus, k existencialista: existencialistická filozofia, literatúra
existencializmus -mu m. ‹l› filoz. filozofický a literárny smer, zaoberajúci sa vnútorným životom človeka, jeho pocitmi a vzťahom k svetu, a vyjadrujúci sa k slobode, zodpovednosti, zmyslu života, problému smrti (J. P. Sartre)
existenciálny príd.
1. vzťahujúci sa na existenciu
2. (podľa M. Heideggera) vzťahujúci sa na bytie v jeho súhrne a bytí ako takom, nielen na prežívanú existenciu jednotlivého človeka: existenciálna filozofia existencialistická; lingv. existenciálna veta s prísudkovým slovesom byť, ktorým sa potvrdzuje al. popiera existencia niečoho
koexistencia -ie ž. ‹l› súčasná existencia dvoch al. viacerých javov, spolužitie, súžitie: mierová koexistencia štátov; koexistencia organizmov;
koexistenčný príd.
preexistencia -ie ž. ‹l› kniž. predchádzajúca existencia, predchádzajúci život: filoz. (v náboženskej filozofii) názor, že ľudská duša existuje už pred spojením s telom;
preexistenčný príd.
<<< vexilologický existenčne >>>