Výsledok hľadania pre slovo: fluór
fluórbenzén -u m. ‹l + arab› chem. bezfarebná kvapalina benzénového zápachu
fluóroctový príd. ‹l› biochem. kyselina fluóroctová mimoriadne jedovatá kvapalina blokujúca základné metabolické pochody v bunke
fluórofosforečnan -u m. ‹l + g› chem., miner. fluórofosforečnan vápenatý prírodný s fluórom al. s chlórom al. s hydroxylovou skupinou OH, apatit
fluórový → fluór
fluór -u m. ‹l›
1. chem. veľmi reaktívny zelenožltý jedovatý plyn ostrého zápachu zo skupiny halogénov, zn. F
2. lek. výtok z rodidiel;
fluórový príd.: chem. fluórová soľ; archeol. fluórová metóda používaná na stanovenie relatívnej chronológie podľa zisťovania obsahu fluóru v kostiach
fluorescencia -ie ž. ‹l› fyz. druh luminiscencie, svetielkovanie;
fluorescenčný príd.: fyz. fluorescenčné žiarenie; fluorescenčné farbivá; fluorescenčná doska; fluorescenčné spektrum; fluorescenčný mikroskop; fluorescenčné tienidlo obrazovky; fyz., chem. fluorescenčná analýza ktorá stanoví al. zisťuje látky pomocou merania intenzity ich fluorescenčného žiarenia, fluorimetria; sklár. fluorescenčné sklo schopné meniť dopadajúce neviditeľné žiarenie na viditeľné
fluoridácia, fluorizácia -ie ž. odb. úprava pitnej vody a prípravkov ústnej hygieny pridávaním fluoridov na zabránenie kazivosti zubov; lek. fluoridácia, fluorizácia zubov prevencia proti kazivosti zubov natieraním ich povrchu roztokom solí fluóru;
fluoridačný, fluorizačný príd.
fluorid -u m. ‹l› chem. fluoridy binárne zlúčeniny fluóru s prvkami s nižšou elektronegativitou: fluorid sodný soľ kyseliny fluorovodíkovej; fluorid vápenatý;
fluoridový príd.: chem. fluoridové anióny
fluorizácia → fluoridácia
fluorovodík -a m. ‹l + sl› chem. jedovatý plyn ostrého zápachu, dobre rozpustný vo vode, zlúčenina fluóru s vodíkom;
fluorovodíkový príd.: chem. kyselina fluorovodíková vodný roztok fluorovodíka, používaný na výrobu kryolitu, na leptanie skla, na dezinfekciu a pod.
fluoróza -y ž. ‹l› lek. predávkovanie organizmu soľami fluóru prejavujúce sa škvrnitou (až jamkovitou) sklovinou
fluorografia -ie ž. ‹l + g› lek. snímkovanie zo štítu, z obvykle pohyblivej vyšetrovacej plochy röntgenového prístroja, na ktorú sa premieta röntgenová snímka
fluoroskop -u m. ‹l + g› fyz. prístroj na pozorovanie fluorescencie látok v ultrafialovom žiarení;
<<< fluktuačný fluoroskopický >>>