Výsledok hľadania pre slovo: hybrid
hybridizácia -ie ž. ‹l›
1. biol. kríženie rôznych druhov, odrôd a pod. (rastlinných druhov a živočíšnych plemien); genet. pohlavné spojenie dvoch genotypovo rozdielnych jedincov, používané najmä v šľachtiteľstve
2. chem. hybridizácia orbitálov proces zmiešavania, zjednocovania rôznych atómových orbitálov pri tvorbe kovalentnej väzby
3. geol. zmena chemického a minerálneho zloženia vyvretých hornín ich miešaním al. asimiláciou cudzorodého materiálu
4. lingv. spájanie prvkov z rôznych jazykov do jedného slova, napr. v zloženinách (fotobunka), pri odvodzovaní (huslista);
hybridizačný príd.: hybridizačný proces, vývoj; poľn. hybridizačný program zušľachťovací program spočívajúci v krížení plemien
hybridný príd. ‹l›
1. genet., biol. vzťahujúci sa na hybrid, ktorý vzišiel z kríženia: hybridné sorty (ovocia); hybridný roj populácia, ktorá vznikla zlyhaním medzidruhových izolačných mechanizmov pri spoločnom osídlení toho istého areálu dvoma blízkymi príbuznými druhmi
2. ktorý vzniká spojením, zmiešaním dvoch rôznych, rôznorodých zložiek: geol. hybridné horniny ktoré vznikli zmiešaním s inou horninou; výp. tech. hybridný počítač s analógovým i číslicovým zobrazením dát; hybridný výpočtový systém; tech. hybridný kolektor zariadenie slúžiace na premenu energie slnečného žiarenia na elektrickú a tepelnú energiu; lingv. hybridné slovo utvorené z rôznojazyčných prvkov; numiz. hybridná minca ktorej averz a reverz je rôznych razieb (omylom v mincovni a i.);
hybridne prísl.;
hybridnosť -ti ž.
hybridóm -u m. ‹l› biol., lek. hybridómy bunky vznikajúce umelým spojením dvoch buniek, a to bunky tvoriace protilátku proti určitému antigénu a rýchlo sa množiace nádorové bunky
hybrid -u m. ‹l›
1. genet., biol. jedinec, ktorý vznikne splynutím gamét obsahujúcich pre daný znak rôzne alely, miešanec, kríženec, bastard
2. čo vzniklo spojením dvoch rôznych, rôznorodých zložiek (napr. hybridná sorta, hybridné slovo);
hybridový príd.: potrav. hybridový sirup zo šťavy hybridného ovocia, najmä hrozna
hybridový → hybrid
dihybrid -u m. ‹g + l› genet. dvojnásobný kríženec, jedinec vzniknutý krížením jedincov odlišujúcich sa dvoma génmi
polyhybrid -u m. ‹g + l› genet. mnohonásobný kríženec, ktorého rodičia sa navzájom líšili viacerými znakmi (op. monohybrid)
trihybrid -u m. ‹l› bot. heterozygotný jedinec v troch pároch alel, trojnásobný kríženec
<<< hyacintový hypermetropia >>>