Výsledok hľadania pre slovo: konzul
konzul -a m. ‹l›
konzulka 1. ( -y ž.) dipl. zástupca menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov, majúci na starosti ochranu najmä hospodárskych a právnych záujmov svojho štátu a jeho občanov; generálny konzulka najvyššia hodnosť konzula; honorárny konzulka vykonávajúci úrad konzula popri svojom povolaní
2. hist. (v starovekom Ríme) jeden z dvoch riadnych najvyšších volených úradníkov v období republiky majúcich najvyššiu právomoc, najmä vojenskú a súdnu
3. hist. (vo Francúzsku) titul najvyšších štátnych úradníkov (pôvodne troch) v rokoch 1799 – 1804;
konzulský príd.: konzulský úrad
konzulár -a m. ‹l› hist. (v starovekom Ríme) konzul 2
konzulárny príd. súvisiaci s úradom konzula 1: konzulárny úrad; konzulárny zbor; práv. konzulárny sobáš uzavretý pred konzulom; medzinár. práv. konzulárne dohody upravujúce práva, postavenie a pod. konzulárnych úradov a úradníkov
konzulát -u m. ‹l›
1. konzulárny úrad; budova al. miestnosť, v ktorej je umiestnený: generálny konzulát
2. hist. (v starovekom Ríme) hodnosť konzula; konzulský úrad; spravidla jednoročné obdobie vlády dvojice konzulov
konzulka → konzul
konzulský → konzul
konzultácia -ie ž. ‹l› rada odborníka v nejakej otázke; (pri štúdiu, spravidla vysokoškolskom) porada u vyučujúceho, jeho rada, mimoriadne vysvetlenie látky v čase pevne stanovenom; medzinár. práv. obligatórna konzultácia nevyhnutnosť prerokovať (podľa zmluvy) s iným štátom isté otázky skôr, ako v nich urobia nejaké kroky;
konzultačný príd.: konzultačné hodiny; konzultačný systém expertný
konzultant -a m. (konzultantka -y ž.) kto poskytuje konzultácie (pri štúdiu), kto konzultuje, odborný poradca;
konzultantský príd.
prokonzul -a m. ‹l› hist. (v starovekom Ríme) titul, ktorý dostával konzul po uplynutí obdobia svojho úradovania; miestodržiteľ provincie;
prokonzulský príd.
vicekonzul -a m. (vicekonzulka -y ž.) ‹l› dipl. nižšia hodnosť ako konzul;
vicekonzulský príd.
<<< konzorciový, konzorciálny konzultácia >>>